Panna Mária nám hovorí jasne a hlboko o príčinách znepokojujúcich udalostí, ktoré sa dejú vo svete – jed sebectva a nenávisti vládne ľudskými srdcami, a preto nemáme pokoj.

Tento jed pôsobí niekedy veľmi rýchlo, inokedy pomaly a takmer nepozorovateľne. Vždy je však smrteľný. Zabíja.

Sú jedy, ktoré usmrcujú náhle – v podobe výbuchu hnevu, slovami i správaním, ktoré zraňuje a zabíja lásku, dôveru, vzťahy, ale aj nás samých. Sú aj jedy, ktoré pôsobia nebadane. Jed sebectva, pýchy a neodpustenia sa môže vkrádať do srdca nenápadne. To je často nebezpečnejšie, lebo si človek naň zvykne a prestane vnímať, že stráca lásku a pokoj. Myslí iba na seba, stáva sebcom.

Podobne ako kedysi na púšti, keď bol izraelský ľud zasiahnutý jedom hadov, sme teraz aj my ranení jedom sebectva, nenávisti.

V Starom zákone dal Pán Mojžišovi pokyn, aby vyzdvihol hada, aby každý, kto naňho pozrie, bol uzdravený. Dnes nám Pán dáva pokyny cez Kráľovnú pokoja. Ona nás volá, aby sme sa nezaoberali jedom, ktorý zraňuje, ani zlom, ktoré nás obklopuje. Učí nás nasledovať ju a upriamiť svoj pohľad na Ježiša vyzdvihnutého na kríži. V ňom je uzdravenie každého srdca, v ňom je pokoj, ktorý svet nemôže dať.

Len ten, kto sa v pokore zahľadí na Božiu lásku, môže byť oslobodený od jedu nenávisti. A len ten, kto prijme odpustenie, môže sa stať nástrojom zmierenia. Panna Mária nám dáva „protijed“: rozhodnúť sa pre lásku. To nie je emócia. Je to osobné rozhodnutie pre svätosť. Volá nás: Buďte láskou, mojimi vystretými rukami, v pokore sa modlite za pokoj, pracujte na zmierení. Každý z nás je dôležitý. Veľa z toho, čo sa stane, závisí od nás.

2. decembra 2017 povedala: „Deti moje, aj vy môžete byť svätí, no závisí to od vás. Svätí sú tí, ktorí nesmierne milujú nebeského Otca, tí, ktorí ho milujú nadovšetko. Preto, deti moje, usilujte sa byť vždy lepší. (…) Apoštoli mojej lásky, v tomto nepokojnom svete, plnom hrozieb, by vaše ruky mali byť vystreté k modlitbe a milosrdenstvu.“

Svätý Charles de Foucauld hovoril, že „Boh používa aj protivietor, aby nás doviedol do prístavu.“

Jeden muž vydal hlboké svedectvo o sile modlitby za lásku. Dlhý čas sa modlil za národ, ktorý bojuje proti jeho vlastnému národu. Vojna mu vzala mnohých blízkych priateľov a nepriateľské vojská ničia jeho krajinu. Napriek veľkej bolesti povedal: „Modlil som sa, aby som nemal voči nim v srdci nenávisť.“

Keď neskôr v Medžugorí stretol skupinu pútnikov z nepriateľskej krajiny, stalo sa niečo nečakané. Jeho srdce sa naplnilo láskou. Pocítil vďačnosť Bohu za to, že aj oni prišli prosiť o pokoj. V tej chvíli pochopil, že modlitba za lásku premieňa srdce hlbšie, než si človek dokáže predstaviť. Napokon povedal, že je pre neho v živote najdôležitejšie mať v srdci pokoru a lásku.

Odpovedajme s pevným rozhodnutím na volanie neba. Každý z nás môže byť miestom, kde sa jed sebectva a nenávisti zastaví a premení na lásku. Začnime malými krokmi: odpustiť, usmiať sa, podať ruku, pomodliť sa za niekoho, s kým nám je ťažko. Pokoj a dobro na zemi sa začína v našom srdci.

Modlitba

Mária, Matka naša, ako veľmi ťa musí bolieť každé naše sebectvo, nenávisť a vojny. Chceme ti byť blízko, chceme s tebou spolucítiť. Pomôž nám vždy sa rozhodnúť pre lásku a nikdy sa v nej nezastaviť, nech sa deje čokoľvek. Sme slabí a padáme, ale chceme ti pomáhať. Urob nás podobnými tebe v pokore a v konkrétnych skutkoch lásky. Pomôž nám byť zodpovednými a dôslednými v láske podľa evanjelia. Nech každý človek, ktorého stretneme pocíti prostredníctvom nás tvoju lásku, aby nám všetkým bolo dobre na zemi. Amen.