Kristus vstal z mŕtvych! Koncom marca 2023 som mala možnosť zúčastniť sa seminára pôstu, modlitby a mlčania. V prvý deň pôstu som si uvedomila, aké veľká nenásytnosť je vo mne, pretože najviac som sa obávala, či budem mať dosť chleba, cítila som veľký hnev, prečo ho bolo na stole tak málo a či sa dokážem medzi týmito ľuďmi nasýtiť.

Ale neskôr som si uvedomila, že na nasýtenie nepotrebujem veľa; že veľmi jednoduché každodenné jedlá ako chlieb a čaj s citrónom chutia úžasne a netreba veľa, aby vás zasýtili. Moja chamtivosť a obžerstvo strácajú svoju moc, keď sa začnem deliť s ostatnými o to, čo mám. Pochopila som, že v tichosti sa ľudia stávajú príbuznými a dokážu si porozumieť jediným pohľadom, ktorý môže veľa povedať. Uvedomila som si, že kým si nevytlačím citrón do čaju, chýba mu chuť, a tak aj človek bez skúšok neodkryje svoju krásu. Vnímala som, že sa môžem fyzicky dotknúť Ježiša v Eucharistii; Uvedomila som si, že prvé víťazstvo Krista nad diablom bolo v skutočnosti počas modlitby a pôstu, a to mi dalo silu nevzdávať sa, pretože pokušenie k jedlu bolo veľké.

Keď som sa pozrela na paru vychádzajúcu z horúcej vody, uvedomila som si, aký krátky je pozemský život, a to ma motivovalo k modlitbe a odriekaniu.

Počas týchto rekolekcií som si uvedomila, aké dôležité je počúvať a aké je to ťažké, no iba v tichu som mohla stretnúť svoje pravé ja a počuť Boha.

Zvlášť sa ma dotklo, keď som videla, ako Biblia ožíva v tichu môjho srdca, keď kňazi počas Eucharistie vychádzajú k ľuďom a sýtia stovky ľudí živým Chlebom, ako to bolo pri rozmnožení chleba. Pri adorácii sa pred Ježišom skláňa každé koleno a každý národ.

V prvých dňoch seminára som tiež začala pociťovať silnú fyzickú bolesť: bolesť žalúdka, bolesť v krížoch a mala som pocit, že mi stúpla telesná teplota, ale keď páter Jure povedal, že práve cez bolesť môže Pán uzdraviť, pokorne som prijala všetko, čo sa mi dialo, a po dvoch dňoch bolesť jednoducho zmizla. V hĺbke môjho srdca verím, že ma Pán uzdravil a oslobodil od staroby.

Každý deň sme mali možnosť byť na nočných adoráciách, no bolo potrebné zapísať sa na konkrétnu hodinu, aby Ježiš v Najsvätejšej Sviatosti nebol sám. Keďže v mojom živote bolo veľa „musím“, rozhodla som sa, že tu „nemusím“ nič, ale chcem sa spolu s Bohom naučiť zrelému vedomiu „vyberám si“. A požiadala som Ježiša, aby ma v noci zobudil, ak bude chcieť. Dva dni presne o 3.45 som sa zobudila a išla do kaplnky, kde som bola jednoducho ticho. Nemohla som sa nasýtiť Ježišom, čo mi pomohlo uvedomiť si, že Boh sám stačí.

A najdôležitejším zázrakom, ktorý som mohla počas týchto rekolekcií vidieť je Katja. Katja je žena z Ruska, vďaka ktorej vo mne Pán uzdravil obraz o ruskom národe. Nemôžem povedať, že by som ruský národ nenávidela, ale nemala som k nemu ani lásku, ani zľutovanie. Na omši, v čase, keď si ľudia dávajú znak pokoja som sa dva dni po sebe otočila a videla som Katju, ktorej som podala ruku. Na tretí deň som sa premiestnila do inej časti kostola a opäť, keď bolo treba dať znak pokoja, otočila som sa a znova som uvidela Katju. V ten istý deň, keď sa Katja vracala do rekolekčného domu, išla som za ňou a pozorovala som ju, ako kráča, ako malé dievčatko, a poskakuje pri pohľade na oblohu. Práve vtedy Boh vlial do môjho srdca lásku ku Katji a k ruskému národu.

Teraz som úplne presvedčená, o tom, že Pán nehľadí na človeka, ale na srdce, a bola to Katja, ktorá mi ukázala, akí krásni ľudia sú v Rusku, ktorí nechcú vojnu a modlia sa za jej koniec a ako Boh túži po pokoji a láske.

A posledný, najdôležitejší dar, ktorý som počas týchto duchovných cvičení dostala, je dar úprimnej spovede. Práve v čase ticha a pôstu mi dal Boh milosť vidieť seba samú bez príkras a dal mi milosť prijať dar pokánia a oslobodiť sa od všetkých bremien a slabostí vo sviatosti spovede.

Teraz je pre mňa najdôležitejšie byť v tichu, pretože vtedy z môjho vnútra vychádza to, čím je naplnené. A ticho neznamená, že sa okolo mňa nič nedeje. Ticho sa pre mňa stalo skutočnosťou, keď som si uvedomila, že chcem počúvať Boha a blížneho, aby som mohla stále viac zo seba vychádzať, spoznávať pravého Boha, moje pravé ja a môjho blížneho hlbšie.

Lilija, Ukrajina