26. nedeľa v cezročnom období roku A
Mt 21, 28-32
Ježiš povedal veľkňazom a starším ľudu: „Čo poviete na toto? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu: ‚Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!‘ 29 Ale on odpovedal: ‚Nechce sa mi.‘ No potom to oľutoval a išiel. 30 Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: ‚Idem, pane!‘ Ale nešiel. 31 Kto z týchto dvoch splnil otcovu vôľu?“ Odpovedali: „Ten prvý.“ Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. 32 Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu.“
Premieňať slová na skutky
Modlime sa za milosť prehĺbiť sa a upevniť v životných rozhodnutiach
- Ježiš ma vystríha pred zbožnosťou budovanou na slovách a nie na konkrétnych skutkoch. Za príklad mi dáva dvoch synov (28-30). Ku ktorému z nich by som prirovnal svoje životné postoje? Kým som najčastejšie: človekom sľubov a prehlásení, alebo človekom konkrétnych rozhodnutí a činu?
- Urobil som Bohu sľuby, ktoré som nesplnil? Som dôsledný vo svojich duchovných predsavzatiach? Čo môžem povedať o svojej vernosti prísľubom alebo sľubom, ktoré som zložil Bohu (kňazská, rehoľná či manželská vernosť atď.)?
- Ježiš chápe môj odpor, ba dokonca vzburu v plnení jeho vôle. Dáva mi čas. Očakáva však, že sa spamätám a napokon poviem Bohu: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (30-31). Takýto postoj je mu milší ako „zdvorilá reč“, z ktorej nevyplýva žiadna zmena života.
- Ježiš ma vystríha pred postojom formalizmu a pred zbožnosťou postavenou na niečom, čo je iba zdanlivé. Zhoduje sa moja vonkajšia zbožnosť so stavom môjho srdca? Záleží mi v mojej zbožnosti viac na Bohu alebo na ľudskej mienke?
- Ježiš ma vystríha pred postojom skladania dôvery v seba. Spasení budú hriešnici, ktorí prijímajú napomenutie spravodlivého (31-32). Naliehavo budem prosiť Ježiša, aby odhalil vo mne pýchu a predstieranie: „Ježiš, chcem byť pravdivý a priamy!“
V Máriinej škole:
Z posolstva Panny Márie, Kráľovnej pokoja 2. marca 2018
„Drahé deti! Veľké veci učinil vo mne nebeský Otec, tak ako ich činí vo všetkých tých, ktorí ho nežne milujú, verne a odovzdane mu slúžia. Deti moje, nebeský Otec vás miluje a z jeho lásky som tu s vami. (…)“
Mária, prosím, pomáhaj mi verne nasledovať Ježiša. Posilni ma vo chvíľach vzdorovania, keď chcem presadiť svoju vôľu a ťažko sa mi podriaďuje tej Božej. Prosím, aby môj vzťah s Ježišom bol úprimný a pravdivý, nie formálny a predstieraný. Amen.
ZASVÄTENIE SA JEŽIŠOVI SKRZE MÁRIU
Mária, dnes pred tebou a v tvojich rukách si obnovujem a potvrdzujem svoje krstné sľuby. Navždy sa zriekam satana, všetkých jeho skutkov a zasväcujem sa Ježišovi Kristovi jeho Božskému Srdcu. Chcem niesť svoj kríž a nasledovať Krista po všetky dni svojho života, podľa vôle nebeského Otca. Pred tvárou celého nebeského dvora a celej Cirkvi sa dnes, ó Mária, zasväcujem tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu. Buď mojou Matkou a Kráľovnou. Vo všetkej podriadenosti a láske ti odovzdávam a zasväcujem svoje telo a dušu, svoj majetok viditeľný a neviditeľný, plody svojich dobrých skutkov, minulých, súčasných aj budúcich. Prenechávam ti absolútnu slobodu, aby si vládla nado mnou a nad všetkým, čo mi patrí, podľa tvojho zaľúbenia, a to všetko pre väčšiu slávu Božiu teraz i naveky. Amen.
