27. nedeľa v cezročnom období roku A
Mt 21, 33-43
Ježiš povedal veľkňazom a starším ľudu: „Počujte iné podobenstvo: Istý hospodár vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. 34 Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody. 35 Ale vinohradníci jeho sluhov pochytali; jedného zbili, iného zabili, ďalšieho ukameňovali. 36 Znova poslal iných sluhov, viac ako predtým, ale aj s nimi urobili podobne. 37 Napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal: ‚K môjmu synovi budú mať úctu.‘ 38 Ale keď vinohradníci zazreli syna, povedali si: ‚To je dedič. Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!‘ 39 Chytili ho, vyvliekli z vinice a zabili. 40 Keď potom príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom?“ 41 Odpovedali mu: „Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu.“ 42 Ježiš im povedal: „Nikdy ste nečítali v Písme: ‚Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná?‘ 43 Preto vám hovorím: Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu.“
Poznávať zodpovednosť za vlastné povolanie.
Modlime sa za milosť, aby ma hlboko prenikla zodpovednosť za vlastné povolanie.
- V podobenstve o vinici hovorí Ježiš o mojom životnom povolaní. Zahľadím sa na prácu hospodára, ktorý s veľkou starostlivosťou pripravuje vinicu (33). Pamätal na všetko, čo bolo potrebné, aby priniesla ovocie.
- Verím, že som vyšiel z Božej ruky? Verím, že Boh mi dal všetko, čo je potrebné k tomu, aby som mohol zrealizovať svoje povolanie? Milujem seba a svoje povolanie?
- „Vinicu prenajal vinohradníkom“ (33). Ježiš mi pripomína, že povolanie, ktoré som dostal, nie je mojím vlastníctvom. Ostáva Božím darom a patrí jemu. Odovzdávam denne Bohu svoje schopnosti? Nevnímam ich ako „osobné vlastníctvo“? Čo si vo svojom povolaní najčastejšie privlastňujem? Čo mu nedokážem odovzdať?
- História vinohradníkov ma upozorňuje na to, že prvé nevernosti v povolaní vedú k čoraz väčším pádom a priestupkom, až k úplnej neschopnosti poddať sa, až k bezočivosti (35-39). Aké nevernosti v povolaní mi najviac vyčíta moje svedomie?
- Boh napomína neverných roľníkov (34-37). Nezahlušujem v sebe Boží hlas, ktorý odo mňa žiada ovocie môjho povolania? Nezabíjam v sebe jeho vnuknutia, aby som konal viac?
- Pozriem sa na moju súčasnú horlivosť v povolaní a porovnám ju so svojou prvotnou horlivosťou. Moja horlivosť vzrástla alebo sa zmenšila?
- Dlhšie sa zastavím nad pravdou, že Ježiš je „uholným kameňom“ môjho povolania (42-43). Nezavrhujem ho? Budem sa s ním úprimne rozprávať o svojich slabostiach a pochybnostiach v povolaní. Vo svojom srdci budem opakovať: „Ty si mojou jedinou oporou!“
V Máriinej škole:
Posolstvo Panny Márie, Kráľovnej pokoja, 25. novembra 1997
„Drahé deti! Dnes vás pozývam, aby ste pochopili svoje kresťanské povolanie. Deti moje, ja som vás viedla a vediem týmto časom milosti, aby ste si uvedomili svoje kresťanské povolanie. Svätí mučeníci umierali svedčiac: ‚Ja som kresťan a milujem Boha nadovšetko!‘ Deti moje, aj dnes vás pozývam, aby ste sa radovali a boli radostnými kresťanmi, zodpovední a uvedomelí , že vás Boh povolal, aby ste osobitným spôsobom boli otvorenou náručou pre tých, ktorí neveria, aby podľa príkladu vášho života dosiahli vieru a lásku k Bohu. Preto modlite sa, modlite sa, modlite sa, aby sa vaše srdce otvorilo a bolo citlivé na Božie slovo. Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie.“
Mária, pomôž mi milovať Boha nadovšetko a žiť zodpovedne svoje kresťanské povolanie. Túžim stále rásť a nezanedbávať Božie vnuknutia. Amen.
ZASVÄTENIE SA JEŽIŠOVI SKRZE MÁRIU
Mária, dnes pred tebou a v tvojich rukách si obnovujem a potvrdzujem svoje krstné sľuby. Navždy sa zriekam satana, všetkých jeho skutkov a zasväcujem sa Ježišovi Kristovi jeho Božskému Srdcu. Chcem niesť svoj kríž a nasledovať Krista po všetky dni svojho života, podľa vôle nebeského Otca. Pred tvárou celého nebeského dvora a celej Cirkvi sa dnes, ó Mária, zasväcujem tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu. Buď mojou Matkou a Kráľovnou. Vo všetkej podriadenosti a láske ti odovzdávam a zasväcujem svoje telo a dušu, svoj majetok viditeľný a neviditeľný, plody svojich dobrých skutkov, minulých, súčasných aj budúcich. Prenechávam ti absolútnu slobodu, aby si vládla nado mnou a nad všetkým, čo mi patrí, podľa tvojho zaľúbenia, a to všetko pre väčšiu slávu Božiu teraz i naveky. Amen.





