6. DEŇ

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

Vzývanie Ducha Svätého:

Príď, Duchu Svätý, príď, na mocný príhovor Nepoškvrneného srdca Panny Márie, tvojej milovanej nevesty. (3x)

Lk 6, 6-11

 V inú sobotu vošiel Ježiš do synagógy a učil. Bol tam človek, ktorý mal vyschnutú pravú ruku. A zákonníci s farizejmi naň striehli, či v sobotu uzdraví, aby ho mali z čoho obžalovať. Ale on poznal ich myšlienky. Preto povedal človeku, čo mal vyschnutú ruku: „Vstaň a postav sa do prostriedku!“ On vstal a postavil sa. A tamtým Ježiš povedal: „Pýtam sa vás: Slobodno v sobotu robiť dobre, alebo zle, zachrániť život, alebo zničiť?“ Popozeral sa po všetkých a povedal mu: „Vystri ruku!“ On to urobil a ruka mu ozdravela. Ale oni, plní nerozumu, radili sa, čo urobiť s Ježišom.

OBJAVIŤ SVOJU ĽUDSKÚ DÔSTOJNOSŤ V JEŽIŠOVI

Modlíme sa za skúsenosť svojej dôstojnosti, ktorú mám v Božích očiach. 

• Vstúpim do synagógy, kde Ježiš vyučuje (v. 6 – 8). Budem kontemplovať jeho hlboký pohľad. Vníma človeka individuálne a preniká do myšlienok svojich poslucháčov. Prežíva príbeh ľudskej biedy. Odhaľuje a koriguje zámery ľudského srdca.
• Zotrvávajúc v tichu budem kontemplovať Ježišov pohľad. Aké pohnútky sa rodia v mojom srdci, keď sa stretnem s Ježišovým pohľadom a keď pomyslím na to, že ma úplne pozná? Poprosím ho, aby mi pomohol pozrieť sa na seba jeho očami.
• Ježiš povie chorému, aby vstal a postavil sa do prostriedku (v. 8). Poprosím ho, aby mi pomohol hlbšie uvažovať o symbolickom význame tejto scény. Postavím sa blízko k chorému, aby som spolu s ním prežíval stretnutie s Ježišom.
• Ježiš dvíha človeka skľúčeného utrpením (v. 8). Pomáha mu povstať z jeho bezmocnosti. Robí to pred očami všetkých. V chorom mužovi zo synagógy pozdvihuje každého človeka. Aj mňa dvíha zo všetkého, čo zdrvuje môj život a zvádza ma k tomu, aby som sa vzdal.
• Ježiš postaví človeka doprostred chrámu a uzdraví ho (v. 8 – 10). Robí to v sobotu, v deň zasvätený Bohu. Pripomína mi dôstojnosť, ktorú mám v Božích očiach. Môj dôstojný život je najväčšou Božou slávou. Som jeho chrámom.
• Čo môžem Ježišovi povedať o svojom pocite vlastnej hodnoty? Je niečo, čo znižuje moju hodnotu? Čo je moja „vyschnutá ruka“? Poprosím Ježiša, aby ma pozdvihol a uzdravil moje zmýšľanie o sebe samom.
• Meditáciu ukončím modlitbou chvály. Zvelebím Boha Otca, Syna a Ducha Svätého za svoj život a ľudskú dôstojnosť. Budem ho chváliť za to, že Ježiš sa stal človekom – „najkrajším z ľudských synov“. Budem adorovať Ježiša v jeho božstve a človečenstve. Pomodlím sa Litánie k Ježišovmu menu.

V Máriinej škole:

Mária nám ako mama pripomína našu identitu, kto sme. Uprostred sveta nesmieme zabúdať, že sme Božie deti, že patríme Bohu, že patríme jej. Hovorí nám: „Proste Boha, nech vám dá silu, aby vo vašom srdci a živote vládli nádej a hrdosť, pretože ste Božie deti a nositelia jeho nádeje tomuto svetu, ktorý je bez radosti v srdci a bez budúcnosti, pretože nemá otvorené srdce pre Boha, ktorý je vašou spásou“ (25.7.2012) „Nech vás, deti moje, vedie hrdosť, že ste moji. A ja vás vediem k nemu, ktorý je Cesta, Pravda a Život“ (25.7.2024).

Posolstvo, Medžugorie, 25. december 2021 – Výročné zjavenie Jakubovi Čolovi

„Drahé deti, vy ste a voláte sa Božie deti. Keby len vaše srdcia pocítili tú nesmiernu lásku, ktorú má Boh k vám, vaše srdcia by sa mu klaňali a ďakovali mu v každom okamihu vášho života. Preto, deti moje, dnes v tento milostivý deň, otvorte svoje srdcia a proste Pána o dar viery, aby ste sa skutočne mohli stať dôstojní mena Božích detí, ktoré čistým srdcom ďakujú a uctievajú svojho nebeského Otca. Som s vami a žehnám vás svojím materinským požehnaním.“

Mária, ti si vedela kto si. Tvoje srdce zaplesalo radosťou, keď si z úst anjela počula, že si vyvolená. Ty si Bohu vyspievala chválospev oslavy a vďaky. Pomôž nám uvedomiť si svoju dôstojnosť, hodnotu v Ježišovi. Pomôž nám klaňať sa a ďakovať za dar života, za dar krstu, za to, že skrze Ježiša sme vykúpení. S tebou spievame Bohu: Velebí moja duša Pána (pomodli sa Magnificat).

Velebí *   moja duša Pána a môj duch jasá *   v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. *  Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, *   a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie *  s tými, čo sa ho boja.

Ukázal silu svojho ramena, *   rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.  Mocnárov zosadil z trónov *  a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami *  a bohatých prepustil naprázdno.

Ujal sa Izraela, svojho služobníka, *  lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom, * Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

ZASVÄTENIE SA JEŽIŠOVI SKRZE MÁRIU

Mária, dnes pred tebou a v tvojich rukách si obnovujem a potvrdzujem svoje krstné sľuby. Navždy sa zriekam satana, všetkých jeho skutkov a zasväcujem sa Ježišovi Kristovi jeho Božskému Srdcu. Chcem niesť svoj kríž a nasledovať Krista po všetky dni svojho života, podľa vôle nebeského Otca. Pred tvárou celého nebeského dvora a celej Cirkvi sa dnes, ó Mária, zasväcujem tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu. Buď mojou Matkou a Kráľovnou. Vo všetkej podriadenosti a láske ti odovzdávam a zasväcujem svoje telo a dušu, svoj majetok viditeľný a neviditeľný, plody svojich dobrých skutkov, minulých, súčasných aj budúcich. Prenechávam ti absolútnu slobodu, aby si vládla nado mnou a nad všetkým, čo mi patrí, podľa tvojho zaľúbenia, a to všetko pre väčšiu slávu Božiu teraz i naveky. Amen.

Požehnanie kňaza.