List Hebrejom začína slovami: „Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V tých posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a skrze ktorého stvoril aj svet“ (Hebr 1, 1-2).

  Boh nikdy neopúšťa svoj ľud. Je vynaliezavý v spôsoboch, ako sa dotknúť ľudského srdca a pritiahnuť ho k sebe, aby ho zachránil pred sebou samým a priviedol ho do plnosti života, ktorý nám chce darovať.

  Aj v našich dňoch sa Panna Mária, podľa príkladu starozákonných prorokov, nevzdáva nás, svojich detí, je neúnavná, trpezlivá a vytrvalá vo svojich materinských pozvaniach. Nevzdáva sa ani vtedy, keď sa my vzdávame Boha aj seba.

  Prešla životom podobným tomu nášmu. Rástla a napredovala po ceste viery. Prešla všetkými skúsenosťami ľudského života, všetkým utrpením, bolesťou, radosťou, stratou a napokon smrťou svojho Syna Ježiša. 

  Dnes k nám hovorí z neba, v týchto našich dňoch, odkiaľ je lepšie vidieť duchovný stav. My, ktorí žijeme zaneprázdnení každodennými starosťami a na úrovni tela a sveta, nevnímame tú druhú, duchovnú realitu, ktorá jediná dáva a prináša život. Je prekvapujúce, ako môže byť človek slepý a nevidieť, že v Bohu žijeme, hýbeme sa a sme.

  Ona, ako matka najlepšie diagnostikuje náš duchovný stav a vidí našu blúdenie. Preto nás nielen v tomto posolstve pozýva k návratu k Bohu, modlitbe, Božím prikázaniam, pôstu, zriekaniu. V jej slovách počujeme ozvenu slov starozákonných prorokov, ktorí pozývali Boží vyvolený ľud: „Obráťte sa ku mne a obrátim sa k vám, hovorí Pán zástupov“ (Mal 3, 7).

  Aj cez proroka Joela Boh pozýva: „Teraz však – hovorí Pán – obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom i plačom a nárekom, roztrhnite si srdcia, a nie rúcho, obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu, veď je dobrotivý a milosrdný, trpezlivý a veľmi ľútostivý a môže odvrátiť nešťastie“ (Joel 2, 12-13).  A Jeremiáš píše takto: „Obráťte sa každý zo svojej zlej cesty a napravte svoje cesty a svoje skutky“ (Jer 18, 11).

  Keď sa človek začne vracať na správnu cestu, má pocit, akoby sa súčasne Boh vracal k nemu, pretože si ho začne čoraz viac uvedomovať. Obráť sa, človeče, k Pánu Bohu svojmu! (porov. Oz 14, 2).

  Matka Mária nám hovorí o tom, akí sme stratení. Najťažšie je uvedomiť si túto stratenosť. Mladší syn z Ježišovho evanjeliového podobenstva o milosrdnom otcovi nám hovorí, ako boli pre neho ťažkosti príležitosťou, aby sa duchovne prebudil. Ťažkosti a utrpenia môžu byť darovanými chvíľami, v ktorých sa nám otvoria oči, aby sme videli svoju stratenosť a spoznali Boha, ktorý je nežnosť a milosrdenstvo.

  Boží pohľad, ktorý je jemný a plný nehy, spočíva na nás počas všetkých týchto rokov cez Máriinu prítomnosť a blízkosť. Pohľad Panny Márie je pohľadom matky, ktorá miluje svoje deti a túži po tom, aby sme sa začali  jej očami pozerať na Boha, seba i svet, aby sme sa stali tými, ktorí neblúdia, ale kráčajú po Božích cestách pokoja, radosti a plnosti života.

Modlitba: Panna Mária, k tebe sa utiekame, k tebe, ktorá nás neúnavne pozývaš na cesty, ktoré vedú k Bohu. Ty si celá bola a aj si obrátená k Bohu, naplnená Bohom a túžiš, aby sme sa ti zo dňa na deň podobali. Svojím materinským nepoškvrneným srdcom objím a dotkni sa každého srdca. Zvlášť ti odovzdávame srdcia, ktoré sú zranené, tvrdé, zúfalé a bez nádeje. Panna Mária, modli sa s nami i za nás, za všetkých nás, ktorí sme stratení, bez svetla a bezcieľne blúdime. Ty, Mária, ktorá si plná milosti, nevesta Ducha Svätého, odovzdaj nás, priveď nás k svojmu Synovi, aby sme mu boli čoraz viac podobnejší. Zvlášť ti obetujeme všetkých zblúdených, stratených a všetkých, ktorí sa vzdialili od Boha.

  Vypros všetkým nám, ó, Mária, silu a pokoru pre úprimné pokánie, obrátenie a návrat k Otcovi, ktorý nás všetkých čaká ako milosrdný otec z evanjelia, ktorý sa raduje z každého svojho dieťaťa, ktoré sa k nemu vráti. Amen.