O Medžugorí mi povedala moja manželka. Už dlho mala túžbu, byť v blízkosti Panny Márie a požiadala ma, aby som išiel s ňou. Súhlasil som, hoci som rozmýšľal, čo vymyslieť na poslednú chvíľu, aby som nemusel ísť.

 Čas však plynul, cesta sa približovala a ja som ani nevedel  ako a už sme stáli pri autobuse. Pravdupovediac, všetko ma rozčuľovalo. Nedokázal som pochopiť svoju vnútornú nechuť. Zdalo sa mi, akoby ma nejaká sila držala a nechcela pustiť. Jasne si pamätám slová o. Tarasa, ktorý bol naším duchovným otcom, ktorý povedal, že naspäť sa vrátime ako iní ľudia.  Pripadalo mi to ako výmysel. Ako sa môže človek zmeniť za pár dní? Matka Božia však mala so mnou a s touto cestou plán.

 Po príchode som sa cítil čoraz viac nahnevaný a agresívny, hádal som sa s manželkou a nechápal som, prečo sa tak správam. V duchu som prosil Boha, aby zmenil moje srdce. A na príhovor Panny Márie bola moja prosba vyslyšaná hneď na druhý deň.

 Zobudil som sa a v srdci som pocítil pokoj. Pokoj, ktorý som už roky necítil. V ten deň sme s manželkou rýchlo dobehli našu skupinu, ktorá vystupovala  na Podbrdo.

Namiesto zvyčajného podráždenia som však cítil len pokoj a mier. Skupinu sme rýchlo dobehli a bolo to prvýkrát, čo sme si s manželkou všimli zmenu. Ďalším prekvapením bola túžba vyspovedať sa. Pravdupovediac, od mojej poslednej spovede ubehlo už niekoľko rokov. Neustále som si vymýšľal dôvody, prečo nepotrebujem spoveď. V Medžugorí som sa prvýkrát úprimne vyspovedal, so slzami v očiach som prosil Boha o odpustenie a ľutoval som svoje hriechy.

 Panna Mária ma navždy zmenila. Odkryla vo mne takú duchovnú potrebu Boha, ktorú som na sebe nikdy nepostrehol. Pomohla nám s manželkou v našich potrebách a tiež posilnila našu rodinu.

Ďakujem Panne Márii za všetky milosti a zmeny v mojom živote!

                                                                                                                      Andrej, Ukrajina