„Drahé deti! V tomto milostivom čase očakávania vás chcem pozvať k modlitbe, aby advent bol modlitbou rodiny. Osobitným spôsobom vás, deti moje, ktoré nežne objímam, povzbudzujem  k modlitbe za pokoj vo svete, aby pokoj prevládal nad nepokojom a nenávisťou. Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie.“ (s cirkevným schválením)

1. „V tomto milostivom čase očakávania vás chcem pozvať k modlitbe…“

Advent je milostivý čas, príležitosť, Bohom darovaný čas. Čo je to milosť, môžeme vidieť na príklade života pátra Slavka Barbarića. On pochopil: „Zjavenia Panny Márie sú výnimočným momentom, milosťou. Chcem položiť svoj život za Máriine plány. Panna Mária si nás vybrala a ja si vyberám byť jej spolupracovníkom! Potrebuje ma! Všetko ostatné je nepodstatné, ale toto si nemôžem nechať ujsť!“ A celý svoj život dal Panne Márii.  

Zmyslom adventu je očakávanie Vianoc, čiže očakávanie Ježišovho narodenia v srdci, v rodine a spoločenstve. Vynára sa však otázka: Je advent v posledných rokoch pre nás, kresťanov, časom očakávania? Alebo je to čokoľvek iné len nie toto?  

V posledných rokoch sú ľudia  zo všetkých strán pozývaní na rôzne adventné udalosti v mestách (Záhreb, Viedeň,…), čím sa posiela odkaz, že už teraz, na začiatku, aj počas adventu, sa slávi, je hostina. Ľudia využívajú advent a Vianoce len na to, aby zarobili peniaze. Lenže to nie sú Vianoce. Vianoce nezačínajú na advent, ani počas neho, ale 25. decembra. V tomto kontexte si môžeme položiť otázku: Kedy by sme mali vo svojich domovoch a mestách stavať betlehemy a ozdobovať vianočné stromčeky? Na začiatku adventu alebo na Štedrý večer?

Panna Mária nás aj v tomto posolstve pozýva k modlitbe. Prečo zase? Nie je to vari preto, že sa nemodlíme? V Cirkvi, najmä na západe, sa len diskutuje, samé reči, návrhy, sedenia,… Panna Mária nás učí, aby sme bez modlitby nerobili nič. Modlitba je spôsob ako prežiť Vianoce.

Prečo sa modlíme? Je veľa dôvodov. Veď, ako sa orientovať bez modlitby? Človek vždy hľadal nejakú „navigáciu“, ktorá by mu pomohla sa orientovať.  Starí ľudia sa orientovali pomocou hviezd, slnka, pozorovaním prírody. Vedeli, kde je sever podľa toho, z ktorej strany rástol mach na strome alebo na kameni. Ježiš to svojím súčasníkom jasne vysvetľuje: „Od figovníka sa naučte podobenstvo. Keď jeho ratolesť mladne a vyháňa lístie, viete, že je blízko leto.“ (Mk13, 28)

Dnes už je zmeraná celá Zem. Každá časť zemegule má svojho sprievodcu a navigáciu. Ak sa vydáme nesprávnym smerom, alebo azda zablúdime, hlas v navigácii nás vráti na správnu cestu. Ale ako funguje duchovná navigácia? Kto nám pomôže? Ako spoznáme, čo je skutočné, dobré, morálne, pekné, podstatné v živote, ak sa nemodlíme?

2. „…aby advent bol modlitbou rodiny.“

Advent je časom modlitby v rodine. „Bez modlitby nie je rodina“, hovorievala Matka Terézia. Keď sa rodina modlí, vysiela správu: žijeme s Bohom a nie sami, nespoliehame sa len na slabé ľudské sily. Okrem toho, modlitba členov rodiny spája, prináša teplo, vytvára zdravé ovzdušie, v ktorom sa dobre žije, komunikuje a riešia sa ťažkosti, ktoré sa naskytnú.

Dôležité je pripomenúť si, že modliť sa neznamená stále rozprávať. V modlitbe musí mať priestor ticho a mlčanie. Počúvanie je kľúčové, pretože len tak môžeme pochopiť Božie mlčanie a teda mocnú Božiu lásku. Tá je tichá, žije v Máriinom srdci a lone, rodí sa v obyčajnej maštali. Len v tichu a srdci, ktoré vie počúvať a vnímať, môžeme spoznať Ježiša, ktorý nikdy nehovoril a nekonal bez toho, že by najprv nestrávil čas s Otcom v tichu.

3. „Deti moje, ktoré nežne objímam…“

Položme si otázku: Matka Mária, ako môžeš objímať nás hriešnikov a slabých ľudí? Na túto otázku existuje len jedna odpoveď: Láska našej Matky je zázračná, obrovská, nepodmienečná! Máme Matku, ktorá nás neodmieta, aj keď sme slabí a hriešni. A nielen to. Nežne nás objíma. Preto by sme si mali položiť ďalšiu otázku: Môžeme zostať ľahostajní k tejto láske?! Môžeme ostať vlažní a neodpovedať na jej pozvania?!

Lenže ako spoznať túto materinskú lásku, ak sa nemodlíme? Ak v tichu, mlčaní, v hlbokom ponorení sa srdcom do meditácie nenačúvame Máriinmu srdcu?

4. „…povzbudzujem  k modlitbe za pokoj vo svete, aby pokoj prevládal nad nepokojom a nenávisťou.“

Panna Mária chce, aby sme sa modlili za pokoj, za druhých, pretože chce, aby sme pomáhali druhým, ktorí žijú v nepokoji, vojne a v konfliktoch. Chce, aby sme aj my sami rástli v láske. Keď sa modlíme za druhých, oslobodzujeme sa od seba, svojho ega. Súčasný svet chce, aby moje „ja“, ego, bolo v centre, ale Panna Mária chce, aby boli v centre druhí.

Panna Mária nám jasne hovorí, čo chce, aby sa s nami dialo v modlitbe: aby pokoj prevládal nad nepokojom a nenávisťou, aby bol pokoj silnejší. Ona nehovorí, aby pokoj vládol, pretože sme slabí a niekedy vládne nepokoj a nenávisť. Keď hovorí, aby prevládal pokoj, chce tým povedať, aby sme sa v modlitbe posilňovali, aby bol pokoj v nás silnejší a mohol prevládať a zvíťaziť.

Sv. Augustín pochopil, že bez Boha niet pravého pokoja. Modlitba je dôležitá, aby sme sa otvárali Bohu, v ktorom je pravý pokoj, aby sme od Boha prijali silu rozhodnúť sa pre pokoj a byť ľuďmi pokoja, aby sa v nás posilnila sila, ktorá nás robí schopnými, aby vo chvíľach, keď je to potrebné, prevládal pokoj nad nepokojom.

A nakoniec,  slová sv. Jána z Kríža: „Nech sa nakrátko zastavia ľudia, ktorí sa rozdávajú v aktivitách, ktorí si myslia, že svojím kázaním a vonkajšími skutkami môžu obrátiť celý svet. Rýchlo by pochopili, že pre Cirkev by bolo užitočnejšie a Pánovi milšie, nehovoriac o dobrom príklade, ktorý by dali druhým, keby venovali polovicu svojho času vnútornej modlitbe. Potom by jedným jediným skutkom urobili oveľa viac dobra s oveľa menším úsilím ako ostatných tisíc, ktorým by venovali svoj život. Prostredníctvom vnútornej modlitby by získali milosť a duchovnú silu, ktorú potrebujú pre tie skutky. Bez nej ostáva všetko vo veľkom chaose“.