V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen

Príď, Duchu Svätý, príď na mocný príhovor Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, tvojej milovanej nevesty. (3x)

Lk 21, 1-4

¹ Keď sa Ježiš rozhliadol po chráme, videl boháčov, ako hádžu svoje dary do chrámovej pokladnice. ² Videl aj akúsi chudobnú vdovu, ako ta vhodila dve drobné mince, ³ a povedal: „Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci ostatní. ⁴ Lebo títo všetci dávali dary zo svojho nadbytku ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“

DÔVEROVAŤ BOŽEJ PROZRETEĽNOSTI

O čo prosím?

O hlboké prežitie Božej starostlivosti uprostred mojich nedostatkov

• Vstúpim s Ježišom do chrámu. Postavím sa spolu s ním do zástupu ľudí, ktorí stoja v rade pri chrámovej pokladnici, aby priniesli svoju obetu.

• „Keď sa rozhliadol,…“ (1). Všimnem si prenikavý Ježišov pohľad, ktorý vidí aj toho najjednoduchšieho človeka a najskrytejší prejav dobra. Chudobná vdova, stratená v dave bohatých, unikla pozornosti mnohých – ale nie Ježišovej (2).

• Ježiš sa každý deň „rozhliada“ a vidí ma z diaľky. Vidí moje skutky, pozná aj moje myšlienky. Nič pred ním nie je skryté. Postavím sa pred Ježiša v jednoduchosti a úprimnosti srdca a poprosím ho, aby mi ukázal každé dobro, ktoré sa v mojom živote zrodilo.

• Budem načúvať Ježišovi, ktorý pred zhromaždenými chváli štedrosť chudobnej vdovy (3-4). Keby som dnes stál pred Ježišom so svojím životom – čo by on považoval za moje najväčšie bohatstvo? Za čo by ma najviac pochválil? Spýtam sa ho na to.

• Ježiš mi ukazuje postoj chudobnej ženy. V chráme zanechala všetok svoj majetok – všetko, čo mala (4). Odovzdáva svoje živobytie, dôverujúc, že Boh sa o ňu postará.

• Položím si otázku o svojej dôvere v Boha. Dokázal by som dnes, ako tá vdova, zveriť celý svoj život do jeho rúk? Je niečo, čo sa mu ešte bojím odovzdať? Čo je pre mňa najťažšie opustiť? Poviem to Ježišovi. Budem ho prosiť o vnútornú slobodu a o dar hlbokej dôvery v jeho dobrotu.

• V srdečnom rozhovore a úkone odovzdania zverím Ježišovi celé „živobytie“ svojho života, aby sa on sám stal mojím jediným a najdôležitejším zabezpečením. Zverím mu svoje obavy a strachy o budúcnosť a položím ich do jeho rúk.

V škole Panny Márie:

Mária vždy a všetko dávala úplne Bohu. Nič si nenechávala pre seba. Všetko prijímala ako dar od neho a všetko mu dávala naspäť. Bola slobodná a radostná, lebo vo všetkom dôverovala Bohu.

Posolstvo, Medžugorie, 25. apríla 1989

„Drahé deti! Pozývam vás k úplnej odovzdanosti Bohu. Nech všetko, čo máte, bude v Božích rukách. Iba tak budete mať v srdciach radosť. Deti moje, tešte sa zo všetkého, čo máte. Ďakujte Bohu, pretože všetko je pre vás Boží dar. Tak budete môcť v živote ďakovať za všetko a objavíte Boha vo všetkom, i v tom najmenšom kvietku. Zakúsite veľkú radosť. Zakúsite Boha. Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie.“

Mária, Matka dôvery, ty si poznala silu úplnej odovzdanosti. Chudobná vdova vložila do Božích rúk svoje živobytie a ty si do nich vložila celý svoj život. Pomôž mi dôverovať tak ako ty.

Modlitba zasvätenie

Mária, dnes pred tebou a v tvojich rukách si obnovujem a potvrdzujem svoje krstné sľuby. Navždy sa zriekam satana, všetkých jeho skutkov a zasväcujem sa Ježišovi Kristovi jeho Božskému Srdcu. Chcem niesť svoj kríž a nasledovať Krista po všetky dni svojho života, podľa vôle nebeského Otca. Pred tvárou celého nebeského dvora a celej Cirkvi sa dnes, ó Mária, zasväcujem tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu. Buď mojou Matkou a Kráľovnou. Vo všetkej podriadenosti a láske ti odovzdávam a zasväcujem svoje telo a dušu, svoj majetok viditeľný a neviditeľný, plody svojich dobrých skutkov, minulých, súčasných aj budúcich. Prenechávam ti absolútnu slobodu, aby si vládla nado mnou a nad všetkým čo mi patrí, podľa tvojho zaľúbenia, a to všetko pre väčšiu slávu Božiu teraz i naveky. Amen.