Prvýkrát som o Medžugorí počula pred trinástimi rokmi od priateľky, s ktorou som sa z času na čas stretávala a zdieľali sme radosť z poznávania Božieho pôsobenia v našich životoch. Pozvanie navštíviť toto súčasné Máriino miesto zaznelo v mojom farskom spoločenstve, a tak som hneď nasledujúci rok putovala na toto požehnané miesto spolu so sakrálnym zborom Ave Maria.

Do Medžugoria sme išli, samozrejme, s hudobnými nástrojmi (s tromi husľami a mojou bandurou – ukrajinský tradičný hudobný nástroj), pretože sme veľmi chceli hrať na Mladifeste. Žiaľ, nám to nedovolili. Naučili sme sa veľmi dôležitú lekciu pokory. A všetky nasledujúce roky až do roku 2019, keď sme spolu hrávali, sme na to nikdy nezabudli. Pri našej tvorbe sme sa učili počúvať Boha, ísť tam, kam nás volá, kde nás potrebuje a nejsť v neposlušnosti dopredu. Spoločne sme sa modlili a chodili na pešie púte. Mnohé z našich vystúpení, najmä po druhej návšteve Medžugoria v roku 2014, sme robili v duchu posolstiev Panny Márie. Čítali sme ich v domovoch dôchodcov, v nemocniciach, vo väzeniach, vo farskom kostole a kostoloch. Hrali sme počas adorácií, spievali sme medžugorské piesne.

Boh vždy dáva viac než žiadaš, ale vtedy, keď to potrebuješ. Po štyroch rokoch učenia sa pokore sme … hrali Ave Maria od Giulia Cacciniho na vonkajšom oltári v Medžugorí počas svätej omše. O takom niečom sme ani nesnívali – hrali sme, keď sa odohrávali najdôležitejšie momenty liturgie – sv. prijímanie. A nebolo to len nejaké vystúpenie, ale modlitba strunami, srdcom, celou bytosťou.

V Medžugorí pútnici vždy chodia k hrobu pátra Slavka Barbariča. Keď som sa tam v roku 2014 modlila, prišla mi myšlienka, že chcem urobiť niečo pre Medžugorie a úprimne som prosila pátra Slavka, aby mi s tým pomohol. Večer ku mne prišla Olinka z komunity Svetlo Máriino. Začali sme sa rozprávať. Spýtala sa ma, kde pracujem a keď počula odpoveď, potešila sa: „Och, potrebujeme ukrajinského filológa.“ Odvtedy pomáham komunite s prekladmi rôznych textov z ruštiny, no najviac sa ma dotýka moment, keď dostanem na korektúru posolstvo Panny Márie. Viem, že na Ukrajine je toľko filológov, ktorí sú lepší ako ja a mne je zverená takáto zodpovedná úloha. Dôležité je dávať pozor, aby sa nijak nezasahovalo do textu posolstva, pozorne ho porovnávať s chorvátskym originálom a inými slovanskými variantmi, kontrolovať význam slov v slovníkoch, konzultovať … Niekedy sa mi aj slzy tlačia do očí, keď si uvedomujem, aká som malá a dotýkam sa niečoho tak veľkého.

Pri príležitosti 40. výročia zjavení Panny Márie som preložila knihu Mirjany Soldo Moje srdce zvíťazí. S prekladom som začala na konci školského roka, keď bolo v škole veľa práce, no napriek prebdeným nociam som bola šťastná.

Raz som v knihe o Medžugorí čítala, že vizionári mali svoje modlitbové skupiny, s ktorými sa modlili od samého začiatku zjavení. Pomyslela som si, akí sú títo ľudia šťastní, pretože sa modlia spolu s tými, ktorí vidia Matku Božiu. A potom mi jedného dňa ponúkli modliť sa v modlitbovej skupine s vizionárom Ivanom. S vďačnosťou som sa sklonila pred Bohom, pretože opäť naplnil túžbu môjho srdca.

Po návrate z Medžugoria v roku 2014 som poprosila Pannu Máriu, aby sem prišiel môj manžel. A prišla na úžasný spôsob ako ho priviesť. Komunita Svetlo Máriino v roku 2018 nás dvoch pozvala na duchovnú obnovu pre manželské páry. Bolo to niečo výnimočné, keď mi manžel posledný večer pred návratom domov povedal: „Vieš, chcel som ti urobiť radosť – a išiel som sa vyspovedať. Náš kňaz išiel do hotela, spýtal som sa a cestou ma vyspovedal.“ Môj manžel dlhé roky nepristupoval k sviatosti pokánia, ale jeho srdce bolo zasiahnuté práve tu vo „spovednici sveta“, ako sa Medžugorie nazýva.

Medžugorie je miesto, kde cítim silnú prítomnosť Panny Márie, jej materinskú nežnosť, kde zbieram lásku a pokoj a chcem ich prinášať do sveta.

Ďakujem mami!

                                                                                    Liliana, Ukrajina