Každým posolstvom nás nebeská Matka vedie k Ježišovi. Tým dnešným nás privádza k Ježišovým podobenstvám o rozsievačovi, poli a o kúkoli. Čo zasejeme, budeme žať – učí nás Sväté písmo, príroda i život.

My sme v úlohe rozsievača. My si vyberáme, či zasejeme dobro alebo zlo. Dobré semeno je Božie slovo, učí nás Ježiš. Preto je jedno z hlavných Máriiných posolstiev úloha: každý deň rozjímať evanjelium.

V modlitbe s Božím slovom sa odohráva hlboká obnova srdca. To je naša odpoveď na volanie Cirkvi v milostivom pôstnom období: „Obráťte sa a verte evanjeliu“. Modlitba srdcom je vždy obnova zmýšľania, stretnutie sa s Bohom, ktorý je absolútne dobro. Všetko, čo Boh stvoril a robí, je iba dobré. S kým sme, takými sa staneme. Po úprimnej modlitbe stávame sa dobrými, prinášame plod radosti a jednoty s Bohom.

V modlitbe čerpáme silu uskutočniť to, čo hovorí sv. apoštol Pavol v liste Rimanom: „Nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé“ (Rim 12, 2). Mária hovorí, že mnohé srdcia zachvátil kúkoľ a zostali neplodné. Tak jasne a konkrétne nám nebeská Matka pomenovala, čo sa to deje s našimi srdcami.

Kúkoľové semeno je veľmi podobné pšenici. Jeho korene sa spletajú s koreňmi pšenice a nedajú sa vytrhnúť bez toho, že by sa nevytrhlo obilie. O kúkoli sa píše, že je to najznámejšia burina kresťanského sveta. Najznámejšia a zároveň najmenej poznaná burina, hospodársky významná a výskytom len veľmi zriedkavá, dekoratívne pôsobivá a účinkom jedovatá. A najväčším paradoxom je, že je zákonom chránená a súčasne je zo zákona nevyhnutná aj jeho likvidácia.

Kde sa vzalo toľko kúkoľu? Pýtame sa, ako sa pýtali rozrušení sluhovia Ježiša v podobenstve o nebeskom kráľovstve (Mt 13, 24-30).

Kde sa vzal kúkoľ uprostred rodiny, ktorá sa usiluje mať v strede Ježiša? Kde sa vzal kúkoľ uprostred Cirkvi? Prečo je ho tak veľa vo svete? Ježiš nám odpovedá v osobe hospodára: „Kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, prisial medzi pšenicu kúkoľ a odišiel. Sluhovia mu povedali: ‚Chceš, aby sme šli a vyzbierali ho?‘

29 On odpovedal: ‚Nie, lebo pri zbieraní kúkoľa by ste mohli vytrhnúť aj pšenicu. Nechajte oboje rásť až do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: Pozbierajte najprv kúkoľ a poviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zhromaždite do mojej stodoly‘“ (Mt 13, 25. 28-30).

Často prežívame bolesť pozorujúc svet a narastajúcu prítomnosť zla. Cítime sa bezmocní. Ježišovo poučenie je, nedať sa vyrušiť kúkoľom, zlom. Nemáme sa ním dať zastaviť v raste. Naopak, treba nám byť ešte silnejšou pšenicou. Byť vernými v konkrétnej láske, trpezlivými a čakať. Byť sústredný na lásku. Nesmieme sa zastaviť v láske, zaoberajme sa láskou! Božia láska nikdy nič nezničí. Ona má posledné slovo a zvíťazí.

To nám opakuje aj Panna Mária v poslednom posolstve: „Preto vy, deti moje, buďte svetlo, láska a moje vystreté ruky v tomto svete, ktorý túži po Bohu, ktorý je láska“.

V jej slovách je ukryté východisko a toľko nádeje. Mária uprostred jedovatého kúkoľa nikdy nestratila dôveru v silu Božej lásky až dokonca.

V tomto milostivom čase pôstu nás pozýva zvlášť sa modliť pod krížom. Hovorí nám: „Nestrácajte nádej, lebo Boh miluje svoje stvorenia. On vás chce spasiť skrze moje príchody sem. Drahé deti, aj dnes vás všetkých pozývam na cestu svätosti. Modlite sa a otvorte sa Božej vôli“ (porov. 25.3.2003).

Máriiným svetlom, láskou a jej vystretými rukami sa učíme byť častým rozjímaním nad utrpením Pána na krížovej ceste, zotrvávaním pod krížom spolu s ňou.

Modlitba: Mária, ďakujeme ti za cestu, ktorú nám ukazuješ v tomto čase. Pomôž nám modliť sa srdcom, obnovovať sa v rozhodnutí pre dobro. Ty si celý svoj pozemský život, aj v tých najťažších skúškach, bola sústredená iba na lásku. Tak veľmi sa ti chceme podobať, byť tvojím svetlom, láskou a vystretými rukami. Formuj nás v milovaní, trpezlivosti a čakaní v konkrétnych skutkoch lásky až do konca. Amen.