Pochválený buď Ježiš Kristus! 

Chcela by som sa s vami podeliť a poďakovať Panne Márii za uzdravenie. Minulý rok na konci augusta ma počas mojej práce v Rakúsku začala bolieť pravá ruka. Chodila som na injekcie, užívala tabletky, zároveň som však musela aj pracovať, lebo bol koniec sezóny a veľmi veľa práce. Lekár mi povedal, že keď pôjdem domov, nebudem toľko pracovať a bolesti ustanú. Lenže doma bolesti neprechádzali a lekári ma posielali od ortopéda k neurológovi. Chodila som ako na klavír raz k jednému lekárovi a raz k druhému. Už ani po nociach som vôbec nemohla spať. Predpísali mi  injekcie a infúzie, ktoré som poctivo všetky vybrala. Keďže ani to nepomohlo, poslali ma do nemocnice, kde som absolvovala ďalšie vyšetrenia. Po týždni v nemocnici ma poslali s bolesťami domov. Pred Vianocami ma seklo v krížoch a nevládala som poriadne ani chodiť. Ležala som doma, sledovala online večerný program z Medžugoria a v srdci som cítila, že musím ísť do Medžugoria, že uzdraviť ma môže len Panna Mária. Najbližšia púť bola až vo februári na seminár pôstu, modlitby a mlčania a ja som sa hneď prihlásila.

Týždeň pred cestou na seminár som bola na magnetickej rezonancii a zistili mi, že sa mi zhoršil stav s chrbticou a na tak ďalekú cestu k mojej milovanej Panne Márii do Medžugoria nemôžem ísť. Bola som z toho veľmi smutná, vo svojom srdci som stále počula slová: „Uzdraviť ťa môže len Panna Mária“.

Naďalej som  absolvovala ožarovanie lakťa, no po ožarovaní mi bolo vždy zle a bolesti  neustávali, naopak, zintenzívňovali sa. 

Raz  k nám prišiel jeden známy a povedal mi, že o 4 dni cestujeme do Medžugoria  – autom. Povedal, že mi chce pomôcť, aby som mohla ísť k Panne Márii. Mám 79 ročného ocka a on mi tiež povedal, že pôjde so mnou prosiť Pannu Máriu o moje uzdravenie. Od radosti som nevedela, čo povedať. A tak sme prišli do Medžugoria.

Počas púte sme boli na Podbrde, na Križevci,  aj pri hrobe pátra Slavka. Chodili sme na večerný program a celý čas, čo sme boli v Medžugorí, sme počúvali evanjeliá o uzdraveniach a o viere. Predposledný deň pobytu som mala silné bolesti lakťa. Ležala som a modlila som sa. Z izby som mala výhľad priamo na sochu Panny Márie na Podbrde. Popoludní sme išli na návštevu  do spoločenstva Svetlo Máriino. S dievčatami sme sa zhovárali a pri odchode mi darovali knihu Posolstiev Panny Márie, spolu s bielou vreckovkou, ktorou vytreli kvapky stekajúce zo sochy Zmŕtvychvstalého Krista, a lupienkom z ruže, ktorý požehnala Panna Mária počas zjavenia. Pretrela som si lakeť vreckovkou aj lupienkom. 

Po návšteve sme sa ešte  išli rozlúčiť s Pannou Máriou k modrému krížu na Podbrdo. Na večernom programe počas svätej omše som pocítila, že moja ruka je akási ľahká – začala som s ňou krútiť, hýbať, cvičiť a ruka ma odrazu nebolela. Od tej chvíle nemám žiadne bolesti. Panna Mária ma svojím príhovorom uzdravila. ĎAKUJEM Panne Márii za tú obrovskú milosť uzdravenia a za jej starostlivosť o mňa.

Panna Mária je moja milujúca mamka, ktorá so mnou prežíva všetko – bolesti, ťažkosti, choroby, ale aj radosti. Ďakujem, moja nebeská Mamička, za všetko.  

Katarína