Volám sa Lívia, žijem na Slovensku so svojou rodinkou a navštíviť Medžugorie bol môj veľký sen.

K viere ma priviedla moja nebohá stará mama. Chodievala som s ňou do kostola, ale len veľmi sporadicky. Keď som u nej spala, vždy sme sa spolu na kolenách modlili v spálni pred veľkým obrazom Panny Márie s Ježišom. Aj teraz mám slzy v očiach, keď si na to spomeniem. Bola som veľmi šťastná, keď som spoznala môjho súčasného manžela, ktorý rešpektoval moju vieru a svadba v kostole bola samozrejmosťou. Pán nás požehnal dvomi krásnymi, zdravými detičkami. Deti som vychovávala vo viere, že Boh existuje, sú pokrstení, majú 1. sväté  prijímanie i birmovku. Počas manželstva sme zažívali radosti i starosti a ja som po nejakom čase stratila ten správny smer. Žila som si svoj život, no Boh v ňom akosi absentoval. Až……

Až prišiel Covid a s ním do môjho života vstúpil obrovský strach. Bol to strach z neznáma, strach zo smrti, strach zo straty, strach z budúcnosti. Vtedy moje srdce neskutočne zatúžilo po Bohu. Keďže kostoly boli zatvorené, začala som sledovať online omše a duchovné cvičenia. Jedného dňa som natrafila na spoločenstvo Svetlo Máriino a Medžugorie a  s úplnou vážnosťou môžem skonštatovať, že mi to zmenilo život. Dovtedy, pre mňa nudný úkon – modlitba ruženca –  sa stal pre mňa „drogou“. Spoločenstvo mi dalo na túto modlitbu úplne iný pohľad a čo je najdôležitejšie, skrze ne som začala spoznávať Pannu Máriu, ktorú som dovtedy nepoznala tak, ako ju poznám teraz. Denne som sa s nimi modlila ruženec prostredníctvom kanálu YouTube a vždy som nedočkavo čakala na druhého v mesiaci a prvú sobotu v mesiaci, keď natočili nové video s modlitbou ruženca. Moje srdce zatúžilo po spovedi a tak som absolvovala generálnu spoveď, keďže už roky som na spovedi nebola. Pán kaplán mi bol veľkou oporou a vďaka jeho kázňam sa moje srdce viac a viac otváralo Bohu. Omše zrazu dostali pre mňa nový rozmer. Voľakedy som stále sledovala čas, myšlienky mi lietali hore dole, ale teraz  pre mňa omša znamená dôležité stretnutie s Bohom a to nehovorím o adorácii.

Ružencové videá mi ukazovali krásy a tajomstvá Medžugoria a ja som  veľmi zatúžila tam ísť. Len ako a s kým ……. Aj toto Pán Boh vyriešil. Pred pár rokmi som sa zoznámila s kaplánom ozbrojených síl a od neho som sa dozvedela, že 2 roky pôsobil v komunite Cenacolo a Medžugorie je jeho akoby druhým domovom. Stal sa našim blízkym priateľom a práve on mi splnil môj sen ísť do Medžugoria. No nebolo to také jednoduché. Keď už sme konečne našli termín odchodu, dostala som Covid, ktorý ma na 2 týždne pripútal na lôžko. Bola som taká slabá, že ani druhý termín nevyšiel. Tretí termín sme stanovili na 14. 9. 2022. Lenže moja mama dostala Covid a nádej, že vycestujem sa stratila. Môj manžel sa ponúkol, že ostane doma a o všetko sa postará. To som radikálne odmietla, ale tá obrovská túžba po Medžugorí ma zlomila. Túto situáciu som odovzdala Pánovi, aby sa postaral. A to bolo to  najlepšie rozhodnutie.

Takže 14. 9. 2022 o 23. 59 hod. som bola v Medžugorí pred kostolom sv. apoštola Jakuba. Emócie, ktoré so mnou lomcovali sa nedajú opísať. Slzy šťastia sa mi nekontrolovateľne kotúľali po lícach. Až kým …… pán kaplán nezavelil, že sa ide spať. To nemohol myslieť vážne, pomyslela som si. Akoby som mohla zaspať, keď ma moje srdce ťahá za Pannou Máriou na Podbrdo? Ale musela som poslúchnuť, veď kto by ma potom sprevádzal po Medžugorí?

Tri dni strávené v Medžugorí boli ako sen, cítila som sa, akoby som bola v extáze. Naživo vidieť Podbrdo, modliť sa ružence, kľačať pred sochou Panny Márie i pri Modrom kríži, sláviť večerné omše s množstvom ľudí, ktorí milujú Boha, naplnili moje srdce obrovskou láskou a zažila som taký pokoj, ako ešte nikdy v živote. Moje myšlienky pri modlitbách neutekali svojou cestou, dokázala som sa sústrediť na každé jedno slovo. No a keď mi pán kaplán povedal, že sa zoznámim so spoločenstvom Svetlo Máriino, musela som sa štipnúť, či nesnívam J.

Na druhý deň som sa stretla s dievčatami. Kým oni na mňa hľadeli ako na bežného pútnika, ja som ich pokladala za staré priateľky,  s ktorými som sa denne modlila 3 roky. Bol to dar milosrdného Pána, ktorý videl moju túžbu. Pre niekoho možno malichernosť, pre mňa splnený sen. Som nesmierne vďačná Bohu za túto púť a za všetko milosrdenstvo, ktoré od neho denne dostávam. Som vďačná za spoločenstvo Svetlo Máriino, ktoré ma vymanilo z tmy a otvorilo cestu k Bohu a Panne Márii. Do Medžugoria sa ešte musím vrátiť a ukázať ho manželovi.

Lívia, Slovensko