Sme na začiatku adventu, v ktorom sa chceme pripraviť na Ježišov príchod. Ježiš sa narodil v tele, ale aj teraz chce neustále prichádzať do našich životov.

„Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou. “ (Zjv 3, 20)

Na Ježišov príchod nás upozorňuje aj Panna Mária. Pozýva nás, aby sme boli vnímaví na Ježišovo „klopanie“ a mohli ho počuť vo svojom vnútri a vo svojom svedomí.

Po celý čas svojich zjavení nás Panna Mária pozýva, aby sme sa pripravili na Ježišov príchod. V adventnom čase vyniká postava Jána Krstiteľa, ktorý sa predstavuje ako hlas volajúceho na púšti: „Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!“ (Mk 1, 3) Ján Krstiteľ pochádza z púšte – miesta na zemi, lenže existuje aj púšť, ktorá nie je mimo nás, ale v nás. Púšťou môže byť ochladenie medziľudských vzťahov, vzďaľovanie sa jedných od druhých, ľahostajnosť, samota alebo ešte horšie: zloba. Najnebezpečnejšou púšťou je tá, ktorú si človek môže niesť vo svojom vlastnom vnútri.

 Vo vnútri sa človek môže stať púšťou so suchým a zhasnutým srdcom, bez svetla a  nádeje.

 Človek sa púšte bojí. Bojí sa stretnutia so sebou, t. j. príležitosti stretnúť sa s Bohom –  

hoci túži po tomto stretnutí a potrebuje ho. Žiaľ, prázdnoty, ktoré v nás i medzi nami existujú, vypĺňame rôznymi spôsobmi a prostriedkami. Čo všetko robíme pre to, aby sme neostali sami? Komunikačné prostriedky sa množia a vytráca sa skutočná komunikácia a skutočné stretnutia. Obviňujeme sociálne siete z toho, že sa vytrácajú rozhovory v rodine. Sociálne siete však môžu vypĺňať prázdnotu, ktorá už v rodine existuje.

„… chcem vás pozvať k modlitbe, aby advent bol modlitbou rodiny.“ Dnes nič nie je ohrozené a napádané tak ako rodina. Rodina je ľudské, ale aj božské spoločenstvo na zemi. Rodinu nemôžeme spoznať a nemôže ani skutočne žiť bez rozmeru viery a modlitby. Prežitie ľudstva závisí od života rodiny. Rodina je ako svätostánok, pretože sa v nej uchováva Božia prítomnosť vo svete. Rodina je cirkev v malom, domáca cirkev. Bez rodiny neexistuje ani človek. Mimo rodiny nie sú žiadni ľudia. Rodina nás označuje a existujeme len vo vzťahu k rodine. Nie nadarmo sa hovorí, že deti vdychujú to, čo rodičia vydychujú. Preto je zodpovednosť rodičov za výchovu detí veľmi dôležitá. Rodičia sú pozvaní viac ako kedykoľvek doteraz hovoriť medzi sebou, a aj s deťmi, o Bohu a viere. Najmä vyznávať svoju vieru pred deťmi a  pred deťmi sa spolu modliť. To posilňuje ich vzájomné spoločenstvo a pomáha udržať rodinu pokope aj napriek všetkým ťažkostiam a pokušeniam, ktorým je vystavená.

Modlitba

Panna Mária, ty si žila v rodine a poznáš rodinný život. Najlepšie vieš, čo to znamená byť dcérou, nevestou, ženou a matkou. Zverujeme tvojmu príhovoru, Mária, všetky naše rodiny. Vypros im silu a odvahu darovať čas Bohu v spoločnej rodinnej modlitbe, skrze ktorú do rodín prichádza požehnanie. Zvlášť ťa prosíme za všetky nešťastné a nezriadené rodiny, v ktorých niet spoločenstva, lásky, rozhovoru a pokoja. Ty si, Panna Mária, vo svojom živote zakúsila veľké veci, ktoré ti Boh urobil. Vypros všetkým našim rodinám, aby zakúsili Božie diela aj vo svojom rodinnom živote prostredníctvom spoločnej modlitby, v ktorej prichádza Boh. Amen.