Posolstvo Panny Márie, Kráľovnej pokoja, 25. augusta 2023, cez vizionárku Mariju Lunetti
„Drahé deti! V tomto milostivom čase vás pozývam k modlitbe srdcom. Nech vaše srdcia, deti moje, budú v modlitbe pozdvihnuté k nebu, aby vaše srdce pocítilo Boha lásky, ktorý vás uzdravuje a miluje nesmiernou láskou. Preto som s vami, aby som vás viedla cestou obrátenia srdca. Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie.“

Máriino posolstvo z tohto mesiaca akoby nám bolo známe a zdá sa nám, akoby sme ho už mnohokrát počuli. Zjavenia Panny Márie sú milosťou a darom nebeského Otca. Jej prítomnosť robí tento čas milostivým.
Milosť, to je Božia náklonnosť, blízkosť a Boží dotyk, z ktorého žijeme. Boh chce a túži dotknúť sa každého srdca.
Podstatou duchovnosti Máriiných zjavení a posolstiev je srdce. Otázkou je, ako dosiahnuť srdce, ako sa modliť srdcom?
Mnoho ľudí sa pýta: Ktorá modlitba je najlepšia? Modlitba nie je magická formulka, ktorú sa naučíme naspamäť.
Najlepšia modlitba je úprimná modlitba. Keď sa idem rozprávať so svojím otcom, mamou alebo priateľom, nikoho sa nepýtam na to, čo mám povedať, aké frázy použiť. S blízkymi ľuďmi a s tými, ktorým dôverujeme, sa rozprávame otvorene, úprimne a bez naučených fráz. Tak by sme sa mali rozprávať aj s Bohom.
Najlepšia modlitba je tá, ktorá vychádza zo stavu našej duše, modlitba bez masky a skrývania sa pred Bohom. Náš Boh má srdce. To srdce je za nás na kríži prebodnuté. Aj našej nebeskej Matke meč bolesti prebodol dušu i srdce.
Aj človek má srdce. Obraz je Boží. Môže milovať, cítiť a trpieť, mať súcit a milosrdenstvo. Boh vidí len to, čo sa deje vnútri človeka, ktoré symbolizuje srdce.
Väčšinu svojho života žijeme povrchne, na okraji svojho bytia a srdca. Preto naše srdce ostáva skryté, neprebudené a nevieme, ako by sme mali zostúpiť do hlbín a objaviť to bohatstvo, ktoré sa tam skrýva. Zanedbali sme túto vnútornú dimenziu nášho života. A to, čo zanedbáme, začne slabnúť a strácať svoju schopnosť.
Ježiš svojím poslucháčom často hovorí, že ich srdcia sú zatvorené, tvrdé a ochabnuté.
Modliť sa srdcom znamená nájsť cestu srdca, a to znamená nadviazať kontakt s Božím srdcom, aby naše srdce začalo byť v rytme Božieho srdca a Božej lásky.
V modlitbe nie je dôležité, hovorí sv. Terézia Avilská, veľa myslieť, ale veľa milovať. Keď sa v našom srdci prebudí láska pre niečo alebo k niekomu, vtedy sme pripravení znášať obete a všetky ťažkosti. Ak v srdci niet lásky, potom nemáme silu robiť niečo hodnotné. Stane sa nám, že nevieme otvoriť svoje srdce. Existuje nespočetné množstvo dôvodov a príčin, ktoré zatvorili naše srdce. Naše srdce sa môže zatvoriť v dôsledku nespravodlivosti, zrady alebo pretrpeného utrpenia.
Často zakúšame, že potrebujeme zažiť ťažkosti a pokušenia, aby sme sa začali modliť. Zjavne nás musí najprv niečo zlomiť a vziať nám všetko, o čom sme si mysleli, že nám dáva život, aby naše srdce zmäklo a rozhodlo sa pre modlitbu.
Počúvnime pozvanie našej nebeskej Matky.
Ježiš nás skrze svoju Matku Máriu volá a klope na dvere nášho srdca, aby sme mu otvorili a mohol prísť k nám a urobiť zázraky v našom živote.
Modlitba: Panna Mária, tvoja blízkosť a prítomnosť je pre nás dnes milosťou a darom neba. Tvoje slová a pozvania sa chcú dotknúť každého srdca. Prosíme ťa, Panna Mária, prihováraj sa za nás u svojho Syna Ježiša.
Zvlášť ťa prosíme za každé srdce, ktoré sa uzavrelo kvôli utrpeniu, biede a životným ťažkostiam. Do tvojho materinského srdca vkladáme každé srdce, ktoré trpí a ktoré je zranené. Nech každé srdce zakúsi tvoju materinskú lásku, ktorá uzdravuje, pozdvihuje a prináša nový život. Amen.