Pri omši sa často spomína aj Nová zmluva krvi, večná zmluva. Sám Kristus, berúc kalich, hovorí o krvi Novej zmluvy.

Po odchode z Egypta Boh na púšti uzavrel zmluvu so svojím ľudom. Začal svoje dielo so svojím ľudom a chce ho aj dokončiť. Zaviazal sa byť spojencom svojmu národu, ale žiadal, aby aj ľudia, jeho národ, dodržali slovo. Zmluva je spečatená krvou a krv je znakom života.

Národ nebol vždy verný a porušoval zmluvu s Bohom, ale Boh vždy zostal verný svojmu ľudu a obnovoval zmluvu. Posledná a rozhodujúca obnova, ktorá ostáva trvalou, sa udiala v Ježišovi Kristovi, ktorý svojou krvou uzatvára Novú zmluvu, ktorý sa obetuje  a tým nahrádza všetky obety Starej zmluvy. Preto vždy, keď počujeme slová, zmluva, Nová zmluva, krv zmluvy, večnosť zmluvy, sú to slová, ktoré sú hlboko spojené so skúsenosťou izraelského národa. Táto skúsenosť sa prenáša a musí sa preniesť do skúseností nového Božieho národa.

Potom povedal Mojžišovi: „Vystúp k Pánovi ty, Áron, Nadab, Abiu a sedemdesiati zo starších Izraela a budete sa klaňať z diaľky! Len sám Mojžiš sa priblíži k Pánovi, oni sa nepriblížia, ani ľud nevystúpi s ním!“ Potom Mojžiš prišiel a rozpovedal ľudu všetky Pánove slová, totiž všetky ustanovenia, a všetok ľud jednohlasne odpovedal: „Všetko, čo hovoril Pán, splníme!“ Potom Mojžiš všetky Pánove slová napísal. Keď ráno vstal, postavil pred vrchom oltár a dvanásť pamätníkov podľa dvanástich kmeňov Izraela. Nato dal izraelským mládencom rozkaz, aby pripravili pre Pána zápalnú obetu a na pokojnú obetu zabili býčky. Tu vzal Mojžiš polovicu krvi, a nalial ju do obetnej misky a druhú polovicu krvi vylial na oltár. A Mojžiš vzal knihu zmluvy a čítal ju nahlas ľudu, pričom oni vraveli: „Všetko, čo hovoril Pán, splníme a zachováme!“ Tu Mojžiš vzal krv, pokropil ňou ľud a povedal: „Hľa, toto je krv zmluvy, ktorú Pán uzavrel s vami na základe všetkých týchto slov!“ Potom Mojžiš, Áron, Nadab, Abiu a sedemdesiat starších z Izraela vystúpili hore a tu videli Izraelovho Boha. Pod jeho nohami bolo čosi ako plocha zo zafírových dlaždíc a lesklo sa to ako samo nebo. A on nevystrel ruku proti vyvoleným Izraelitom. Mohli hľadieť na Boha. Potom jedli a pili (z obetovaného). A Pán povedal Mojžišovi: „Vystúp ku mne na vrch a zostaneš tam! Dám ti dve kamenné tabule: zákon a prikázania, ktoré som napísal, aby si ich učil!“ Mojžiš a jeho služobník Jozue vstali a Mojžiš vystúpil na Boží vrch. Starším však prikázal: „Čakajte na nás tu, kým sa k vám nevrátime! Veď Áron a Hur sú tu s vami! Kto bude mať nejaký spor, nech sa obráti na nich!“ Keď potom Mojžiš vystúpil na vrch, vrch zahalil oblak. Tu zostúpila na vrch Pánova sláva a oblak ho zahaľoval šesť dní. V siedmy deň zavolal z oblaku Mojžiša. V očiach Izraelitov sa Pánova sláva na končiari vrchu javila ako žeravý oheň. Mojžiš vošiel do oblaku a Mojžiš zostal na vrchu štyridsať dní a štyridsať nocí. (Ex 24, 1-18)