Pochopila som, že mám vieru i nádej a všetko bude dobré (6. Medzinárodná duchovná obnova za život)

9.- 12. mája 2018 sa uskutočnila 6. medzinárodná duchovná obnova za život pre lekárov a lekársky personál, zástancov života; modlitba za tých, ktorí stratili dieťa, ktorí sú zranení potratom / spontánnym potratom; pre manželov, ktorí túžia po deťoch; pre Pro-life aktivistov, obete domáceho násilia, rodičov – samoživiteľov, tehotné ženy, pre všetkých, ktorí sa ocitli v ťažkých životných situáciách.

Prednášajúcim na duchovnej obnovy bol páter Damir Pavič, OFM, člen provincie Bosne Srebrene. Jeho túžba po kňazstve a cesta k nemu je hlboko spojená so svätyňou Panny Márie v Medžugorí, kde často prichádza ako pútnik, ale aj ako účastník duchovného programu farnosti. Vedie duchovné cvičenia pre kňazov a duchovné obnovy vo farnostiach Bosny a Hercegoviny, ale aj v zahraničí.

Téma duchovnej obnovy bola – žiť z Božieho Slova. Otec Damir Pavič túžil priniesť medzi všetkých prítomných Slovo Života – Slovo Božie. Nakoľko bol tento seminár medzinárodný, zúčastnilo sa na ňom okolo 160 ľudí zo 14 krajín (Nemecko, Švajčiarsko, Rakúsko, Taliansko, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Slovinsko, Slovensko, Litva, Ukrajina, Holandsko, Maďarsko, Írsko i Česko). Najväčší počet účastníkov bol z východných krajín ako Ukrajina, Litva a naše Slovensko. Mnoho ľudí z rôznych životných situácií prišli v nádeji znovu odkryť zmysel života a nájsť pokoj v srdci.

Lekcie otca Damira boli naplnené hĺbkou láskou a životom vyvierajúce z Božieho Slova. Ježiš, ktorý je živý Boh, sa dotýkal zranených, strápených a spustošených sŕdc darujúc nové srdce i nového ducha.

Účastníci semináru vystupovali na horu Podbrdo a Križevac, kde sa spolu modlili a tiež mohli pobudnúť v tichu srdca. V dvorane, kde prebiehala duchovná obnova, bola možnosť zostať  pred Ježišom prítomným v Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej a rozjímať nad počutým slovom z prednášky. Vyvrcholením každého dňa bol večerný modlitbový program (modlitba sv. ruženca, sv. omša, modlitba za uzdravenie duše i tela, adorácia).

Na záver duchovnej obnovy mnoho vďačných sŕdc svedčilo o dotyku Boha počas týchto dní. Nasleduje niekoľko z nich.

Svedectvo ženy z Ukrajiny, ktorá stratila svojho jediného syna vo vojne: „Boh bol a vždy je v mojom živote. Keď som sem išla, rozmýšľala som: „Všetci idú, možno aj ja zakúsim niečo iné. Stále som mala v sebe otázku: „Prečo som stratila syna?“ S touto otázkou som sa delila aj s druhými matkami. Často sa spovedám, kňaz mi vysvetľuje a hoci tomu rozumiem, nemôžem sa zmieriť s bolesťou duše. Stáva sa aj počas modlitby krížovej cesty, že sa unavíš a už nevnímaš. Ale veľmi sa ma dotkli slová otca Damira počas rozjímania krížovej cesty pri výstupe na Križevac: „Boh dal a Boh vzal.“ Pochopila som, že naše deti patria Bohu. Boli nám darované a my sme sa nimi trošku potešili. Tieto slová ma úplne neuspokojili, ale prenikli do môjho srdca. Preto už viac nebudem dávať túto otázku Bohu. Ďakujem mu, že som tu s vami, že som sa zoznámila s novými ľuďmi, pretože toto všetko nie je náhoda. Ďakujem svojmu synovi, ale v prvom rade ďakujem Pánovi.“

Otec Justín, OSPPE: „Tak sa páčilo Bohu, že cez slabých ľudí a jednoduché slová prehovára a posiela svojho Ducha. A cez Ducha Svätého hovorí: „Ja som s tebou v týchto ťažkostiach a oni sú veľkým darom.“ To je motor, ktorým môžeš obšťastňovať iných. A iní ľudia sa budú usmievať a budú prahnúť po živote. To je moja skúsenosť. V tomto roku som znovu prišiel sem a nanovo prežívam obrátenie, zmenu svojho srdca a vidím to, nad čím treba pracovať. Budem to robiť s radosťou. Ešte vám chcem niečo povedať: Buďte plodní, ďalej plodní. Boh nás pozýva k plodnosti. V prvej knihe Biblie, v prvej kapitole čítame: „Buďte plodní,“ a až potom množte sa. Plodnosť je nám daná, to je naša úloha. Nebudeme plodní bez Boha, ale iba s ním. Ďakujem vám.“

Oksana: „Mala som možnosť prísť do Medžugoria už skôr, ale nechcela som. Teraz prišiel ten čas, že chcem pobudnúť sama so sebou i so svojimi myšlienkami. Tu som pochopila, že utrpenie Boh dáva tým, koho miluje a že som ťažko ochorela nie len tak. Verím, že vďaka chorobe, som nanovo veľa veciam porozumela. Viete, bojím sa chodiť naboso. Keď sme vystupovali na horu, rozhodla som sa, že to skúsim. A mne akoby sa zapli baterky „Durasel“. Letela som na tú horu. Bolo mi veľmi dobre a nemôžem to vypovedať. Porozumela som, že mám vieru, nádej a všetko bude dobré. Jednoducho, teraz sa cítim lepšie. Ďakujem.“  

Lesia: „Pre mňa bola táto púť ako kniha. Môžeš ju čítať a stále odkrývať niečo nové. Prvú stranu som prečítala. Ešte neviem, čo bude nasledovať. Viem však, že z toho, čo som tu dostala, som ešte všetkému úplne neporozumela. To pochopenie príde neskôr. To, čo sa dotklo srdca, dotklo sa i rozumu. Ďakujem Bohu i vám.“

Predchádzajúce

Zmŕtvychvstalý Kristus dáva silu (páter Ljubo Kurtovič, OFM)

Ďalej

Posolstvo Panny Márie, Kráľovnej pokoja, 25. mája 2018, cez vizionárku Mariju Pavlovičovú-Lunettiovú