V májovom posolstve Panna Mária ďakuje za každého z nás a v tomto posolstve ďakuje za každú obetu a modlitbu, ktorú sme obetovali za jej úmysly. Veľakrát nám Panna Mária povedala: „Potrebujem vaše modlitby a obety… Drahé deti, pomôžte mi, aby som vám mohla pomôcť.“ Do akej miery sa odovzdávame tej, ktorá je bez hriechu, do takej miery sa ona daruje nám. Je to živý vzťah darovania a odovzdania.

V Máriiných a Božích očiach sme dôležití a vzácni. Prijíma nás a miluje nás takých, akí sme. Je veľa posolstiev, v ktorých nám to potvrdzuje. Jednou z najhlbších potrieb ľudského srdca je potreba byť prijatý. Každá ľudská bytosť túži mať hodnotu. Každá ľudská bytosť túži byť prijatá, taká aká je. Nič tak negatívne nevplýva na človeka ako skúsenosť, že nie sme úplne prijatí. Ak nie sme prijatí, niečo sa v nás láme, sme o niečo ukrátení a zranení.

Nechcené dieťa je poškodené už v zárodku svojho bytia. Žiak, ktorý sa necíti byť učiteľom prijatý, sa nebude učiť. Človek, ktorý cíti, že ho kolegovia v práci neprijímajú, bude trpieť rôznymi ťažkosťami. Život bez prijatia je život, v ktorom nie je naplnená najzákladnejšia ľudská potreba.

Existuje zážitková pravda a to znamená, že ten, kto vie, že je úplne prijatý Bohom, ten môže úplne prijať aj seba. Keď zakúsime, že Boh nás miluje a prijíma, napriek všetkým slabostiam a pádom, potom môžeme prijať aj seba.

Jeden muž hovorí: „Roky som bol nervózny, úzkostlivý, skľúčený, sebecký. A všetci mi hovorili, že sa musím zmeniť. Vyčítal som im to, aj som s nimi súhlasil. Chcel som sa zmeniť, ale jednoducho som nemohol, hoci som sa snažil. Najťažšie pre mňa bolo, že ma aj môj najbližší priateľ, ako aj iní, povzbudzoval, aby som sa zmenil. Cítil som sa bezmocný. A jedného dňa mi povedal: „Nemeň sa. Mám ťa rád takého, aký si.“

Tieto slová boli melódiou pre moje uši: „Nemeň sa, nemeň sa, mám ťa rád takého, aký si.“ Oslobodil som sa. Začal som žiť. A zrazu som sa zmenil. Teraz viem, že som sa naozaj nemohol zmeniť, až kým som nestretol toho, kto ma má rád, či zmeneného alebo nie.

Boh nás naozaj miluje a prijíma skrze Matku svojho Syna. Tu v Medžugorí už 41 rokov zaznieva hlas a pozvanie k svätosti a láske, ktorá otvára naše srdia, aby sme s láskou mohli robiť to, k čomu nás Panna Mária pozýva.

Panna Mária potrebuje naše srdcia, ktoré sa otvárajú a veria. Potrebujeme mať skúsenosť, že sme milovaní, aby sme v láske mohli prinášať obety a obetovať modlitby za jej úmysly. Vidí ako veľmi zlo pôsobí vo svete. Matka vidí ako satan zvádza ľudí, vnáša rozdelenie, začína vojny a seje nenávisť.

Ale na konci zvíťazí Boh a všetci, ktorí vytrvajú na ceste, ktorou nás vedie Panna Mária. Jej materinské srdce na koniec zvíťazí.

Modlitba

Panna Mária, toľkokrát si nám povedala: Ja som vaša matka, milujem vás, som s vami, nebojte sa. Tebe, Mária, obetujeme všetkých ranených, zaťažených a všetkých, ktorí trpia následkami zla a vojny. Chceme vytrvať na ceste modlitby, obety a zriekania, na ktorú nás celé tie roky pozývaš. Ďakujeme ti, Mária, za tvoju materinskú trpezlivosť a vytrvalosť. Modlitbou sa ti chceme priblížiť a ty nás priveď k svojmu Synovi Ježišovi. Ty, ktorá najlepšie poznáš naše cesty, ktorými si aj ty kráčala po tejto zemi. Ty, ktorá si zakúsila, čo znamená smútok, poteš všetkých smútiacich. Ty, ó, Mária, ktorej srdce bolo prebodnuté mečom bolesti, poteš všetkých zarmútených a ranených. Neopusť nás a vypros nám vytrvalosť na ceste svätosti, na ktorej môžeme zakúsiť plnosť radosti a zmysel života. Amen.