V augustovom posolstve nás Panna Mária pozýva byť svojím životom radosťou a pokojom pre druhých. Pozýva nás, aby sme vydávali svedectvo o svojej viere. Druhým môžeme dať len to, čo máme. Môžeme im dať pokoj, radosť a nebo iba vtedy, ak ich máme v sebe. Môžeme byť svetlom, iba ak sme vo svetle a môžeme vydávať svedectvo, iba ak sme sami presvedčení.

               Aj v tomto posolstve nás Panna Mária pozýva k modlitbe, svedectvu a radosti. Všetko začína s modlitbou. Z modlitby sa rodí potreba vydávať svedectvo a darovať sa druhým. Keď jeden dáva a delí sa s ostatnými, vtedy sa nevyhnutne deje radosť. Zjavenia Panny Márie začali z vôle Najvyššieho a v uplynulých štyridsiatich rokoch nám posielal matku svojho Syna Ježiša. Dĺžka zjavení Panny Márie hovorí o Božej láske a trpezlivosti k nám ľuďom.

               Panna Mária nás upozorňuje, aby sme si uvedomili, že život je krátky a aby sme kráčali v ústrety plnosti života do večnosti. Každý večer sa lúčime s uplynulým dňom. Žiaden okamih života sa nevracia, ale nenávratne odchádza. Je dôležité naučiť sa nechať minulosť a prijať budúcnosť, ktorú nám Boh určil.

               Život na zemi nie je jediným životom. Až v momente narodenia sme si začali uvedomovať život. Ale v matkinom lone sme žili aj pred narodením. Neuvedomovali sme si svoj život. Matka nás nosila, nemali sme starosti, pretože všetko, čo sme potrebovali sme dostávali z matkinho tela. V skutočnosti vyjsť z lona matky a vstúpiť do tohto sveta je smrť a narodenie. Navždy sme zomreli svetu v matkinom lone a narodili sme sa pre tento svet. Je nemysliteľné, aby bol všetok život len tu na zemi. Tak ako sme sa z matkinho lona narodili pre tento svet, tak sa narodíme z lona tejto zeme pre Boží svet.

               To narodenie sa pre nový Boží svet a umieranie tomuto svetu sa odohráva teraz i tu. Preto nám Panna Mária hovorí a pozýva nás, aby sme túžili po nebi. Na to nás upozorňuje aj sv. Pavol: „Ak ste teda s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha! Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi“ (Kol 3, 1-2).

               To nie je pohŕdanie telom a zemou, ktorú Boh stvoril, ale honba za tým, čo ostane večne. A to je všetko, čo je úprimné, spravodlivé, dobré a Božie. Pred Božiu tvár si ponesieme len dobré skutky, odpustenie, obetu z lásky a úprimnosť.

               Preto je dôležité už teraz začať zomierať tomuto svetu a to znamená zomierať tomu, o čom sv. Pavol píše v liste Kolosanom: „Ale teraz odložte aj vy všetko: hnev, rozhorčenie, zlobu, rúhanie a mrzké reči zo svojich úst. Neluhajte si navzájom“ (Kol 3, 8-9a).

               Len tak budeme môcť už teraz zakúsiť „chuť“ neba, pre ktoré sme stvorení a rozhodnúť sa ísť cestou, ktorou nás chce viesť Panna Mária.

Modlitba

Panna Mária, ty, ktorá si vo svojom srdci i tele nosila Boha, a túžiš aj dnes prinášať nebo do našich životov, prihováraj sa za všetkých, ktorí žijú v tme, hriechu a zúfalstve. Zvlášť ťa prosím za tých, ktorí trpia na duši i na tele, buď im Matkou, Panna Mária dobrého zdravia. Nech zakúsia silu tvojho materinského príhovoru a blízkosti. Dotkni sa svojím Nepoškvrneným srdcom všetkých chorých, uzdrav, čo je zranené na našom tele i duchu. Modli sa s nami ako si sa modlila s apoštolmi, aby sme zakúsili silu a novosť Božieho Ducha Svätého. Chceme otvoriť svoje srdcia vnuknutiam Ducha Svätého, aby sme si silou Kristovho zmŕtvychvstania obliekli nového človeka. Amen.