Vďačnosť voči Bohu (páter Slávko Barbarić, OFM)

A buďte vďační! Kristovo slovo nech vo vás bohato prebýva. Vo všetkej múdrosti sa navzájom poúčajte a napomínajte a pod vplyvom milosti spievajte Bohu vo svojich srdciach žalmy, hymny a duchovné piesne. A všetko, čokoľvek hovoríte alebo konáte, všetko robte v mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi. (Kol 3, 15b-17)

Modlitba

Bože, môj Stvoriteľ, vyznávam, že si môj Boh. Teba si volím za svojho Pána. Ďakujem ti, že si a že si ma stvoril. Buď oslávený a zvelebený, lebo si ma z najhlbšej ničoty povolal k životu. Ďakujem ti, že teraz môžem prísť k tebe, tak ako sa vrátil márnotratný syn k otcovi. Ďakujem ti, že sa raduješ z môjho návratu a že tvoje otcovské srdce je plné milosrdenstva a odpustenia.

Otče, teraz chcem predstúpiť pred teba a  túžim byť s tebou, lebo viem, že ty chceš byť so mnou. Akokoľvek je tvoje srdce smutné, že som odišiel ďaleko a v cudzom svete som zostal bez teba, tak je tvojmu srdcu milé, že sa teraz vraciam s vďačnosťou.

Tu som, Otče! Zošli mi svojho Svätého Ducha, aby ma poučil, ako sa s tebou stretnúť. Nech ma tvoj Duch osvieti, a stretnutie s tebou bude pre mňa trvalou radosťou, pretože ma obnovíš. A ja budem oslavovať tvoje milosrdenstvo a vyznávať tvoju vernosť.

Otče, ľutujem, že si nebol vždy v mojom živote prvý a na prvom mieste. Previnil som sa, keď som dopustil, aby veci, ktoré sú len stvoreniami, ovládli moje pocity a myšlienky. Tým som ťa urážal, ako dieťa uráža a zarmucuje svojich rodičov, keď na nich zabudne, dôverujúc iným ľuďom a veciam, mysliac si pritom, že v nich nájde spasenie a pokoj.

Ľúto mi je, že som chcel byť ako ty a sám určovať, čo je dobré a čo je zlé. Je mi ľúto, že som často hľadal svoju vôľu v presvedčení, že to viem lepšie než ty. Tým som seba aj iných uviedol do hlbokého omylu. Toľko ráz som sa vzpieral tvojej svätej vôli.

Dnes ľutujem, že ma často zachvátil strach a nedôvera. A tak som sám seba trápil a klamal, a zabudol som, že sa o nič netreba úzkostlivo starať, pretože ty sa postaráš o tých, čo vo svojom živote najprv hľadajú tvoje kráľovstvo a jeho spravodlivosť. Ľutujem, že som takýmto správaním stratil svoju dôstojnosť, ktorú si mi dal skrze krst.

Ty si mi umožnil, aby som sa s tebou stretol v modlitbe, vo sv. omši, v spovedi a svätom prijímaní a ja som sa k tvojím ponukám správal nedbalo, a tým odmietal tvoju pomoc. Ďakujem ti, že si ma stvoril slobodným a odpusť mi, ak som sa kedykoľvek vo svojej slobode rozhodol proti tvojej svätej vôli. A tvoja vôľa je moje osobné dobro aj dobro iných.

Touto spoveďou, Otče, chcem sa celkom rozhodnúť pre teba. Odovzdávam ti svoje zranené a hriechom zničené srdce. Srdce, ktoré preto nie je naplnené dobrotou, láskou, pokojom a radosťou. Prosím ťa, odpusť mi a obnov ma touto spoveďou.

Prosím ťa, naplň milosrdnou láskou kňaza, ktorý teraz v tvojom mene chce vrátiť môj život na tvoju pravú cestu. Pane, pomôž aj jemu, aby bol neprestajne celkom tvoj. Nech sa aj jeho srdce rozhodne úplne pre teba, a nech sa aj on môže odriecť všetkých iných pánov. Nech sa aj on vymaní z každého otroctva. Ty mu vždy buď všetkým vo všetkom, aby ako tvoj sluha bol schopný aj mňa v tvojom mene poučiť a povzbudiť. Otvor mu srdce aj ucho, aby ma pochopil a vedel ma správne viesť.

Odpusť mi, že som ťa nemiloval vo všetkých ľuďoch a všetkých stvoreniach ako svojho Boha a Pána. Pane, prosím ťa za všetkých, ktorí ťa poznali a boli tvojimi deťmi. Nech sa tvoje otcovské srdce zaraduje, keď sa vrátia k tebe.

Prosím ťa aj za tých, ktorí o tebe nikdy nepočuli. Prosím ťa aj za rodičov, ktorí neučili svoje deti dávať teba na prvé miesto vo svojom živote. Odpusť im a ukáž sa Pánom a Spasiteľom všetkých.

Zhliadni aj na tých, ktorí vedome bojujú proti tebe. Aj oni sú tvojimi deťmi. Chcem v mene všetkých, ktorí ťa nevyznávajú, vyznať našu bezbožnosť. A prosím ťa, zjav sa vo svojej láske všetkým nám, aby sme ťa mohli spolu všetci prijať a slúžiť ti ako ti slúžila Mária a ako ti slúžil tvoj Syn Ježiš.

Velebí moja duša Pána

a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi,

lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice.

Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia,

lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný,

a sväté je jeho meno

a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie

s tými, čo sa ho boja.

Ukázal silu svojho ramena,

rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.

Mocnárov zosadil z trónov

a povýšil ponížených.

Hladných nakŕmil dobrotami

a bohatých prepustil naprázdno.

Ujal sa Izraela, svojho služobníka,

lebo pamätá na svoje milosrdenstvo,

ako sľúbil našim otcom,

Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.

(Lk 1, 46-55)

Sláva Otcu…

(Ostanem chvíľu v tichu a spytujem si svedomie, aby som mohol napraviť svoj vzťah k Bohu a tak duchovne napredoval a rástol…)

„Drahé deti! Aj dnes vás pozývam k modlitbe. Ja vás stále pozývam, ale vy ste ešte ďaleko. Preto sa oddnes rozhodnite s vážnosťou zasvätiť čas Bohu. Som s vami a chcem vás naučiť modliť sa srdcom. V modlitbe srdcom stretnete Boha. Preto, deti moje, modlite sa, modlite sa, modlite sa! Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie!“ (25. októbra 1989)

 

Predchádzajúce

Nech sa vaša viera nezakolíše (páter Ljubo Kurtović, OFM)

Ďalej

Svetlo Máriino. Máj 2021