Preto hovorím a dosvedčujem v Pánovi: Už nežite, ako žijú pohania, v márnosti svojho zmýšľania, so zatemneným rozumom, odcudzení Božiemu životu pre nevedomosť, ktorá sa ich zmocnila, a pre zaslepenosť ich srdca. Oni otupeli a oddali sa necudnosti a nenásytne žiadostivo páchajú každú nečistotu. Vy ste sa tak o Kristovi neučili, ak ste vôbec o ňom počuli a v ňom boli vyučení, ako je pravda v Ježišovi, že máte odložiť starého človeka s predošlým spôsobom života, ktorý sa ženie za klamnými žiadosťami do skazy, a obnovovať sa duchovne premenou zmýšľania, obliecť si nového človeka, ktorý je stvorený podľa Boha v spravodlivosti a pravej svätosti. (Ef 4, 17-24)

Modlitba: Bože, Stvoriteľ všetkých vecí, vďaka ti, že si stvoril život. Chválim ťa a velebím, že si ma z ničoho povolal, aby som bol! Dnes vedome prijímam dar života. Ty si ma stvoril v lone mojej matky. Buď zvelebený za dielo stvorenia! Požehnaj môjho otca i matku! Ďakujem ti aj za ich lásku, ktorou ma prijali a vychovali. Ďakujem ti, že si chcel, aby som sa ti podobal v láske. Vďaka ti, že si želáš, aby môj život bol obohatený tvojím životom.

Nebeský Otče, musím sa ti priznať, že život, ktorý si mi dal, nebral som vždy vážne. Priznávam sa, že som svoj život ničil tým, čo sa nazýva hriech. Často som dopustil, aby pýcha a sebectvo udusili vo mne dar lásky, alebo mu bránili rozvíjať ho. Ničil som svoj život aj tým, že som nevenoval dosť času svojej duši a svojmu duchu. Hrešil som proti svojmu životu, pretože som sa o telo staral viac, než o duchovné hodnoty: lásku, vieru, nádej, trpezlivosť, pokoru, vernosť. Viem, že tým som narúšal svoje priateľstvo s tebou, lebo som dostatočne nerozvíjal dary, ktoré si mi zveril. Bol som lenivý, preto mnohé milosti zostali nevyužité a mnohým príležitostiam rastu v dobre som zamedzil. Zostal som nevyspelý, nedokonalý, nezrelý a ty si chcel dokonalosť. Chcel si byť na mňa hrdý, ako je hrdý každý otec na svoje dieťa, ktoré sa vo všetkom podobá svojmu otcovi a matke.

Nevenoval som rovnakú starostlivosť telu i duchu, preto som zostal polovičným človekom, tvojím nedokonalým obrazom v tomto svete. Prestal som rásť, preto nemôžem byť ani ozajstným svedkom tvojej lásky, milosrdenstva a odpustenia. Odpusť mi!

Ľutujem, že som zneužil svoju slobodu, svoju schopnosť hovoriť, konať a spolupracovať s tebou. Odpusť mi, že ma zotročovali materiálne veci a že ma moje rozmary často vzďaľovali od teba a iných.

Mnoho ráz som bol nazlostený a rozzúrený. Nesúhlasil som s inými a ani som sa nesnažil pochopiť ich.

Odpusť mi, že som zneužíval tvoju dobrotu, a tým som sám seba trápil a ničil.

Dnes znova prijímam svoj život s vďačnosťou. Chcem vďačne spolupracovať s tvojou svätou vôľou. Kvôli svojej nezodpovednosti som zostal neplodným figovníkom, ale teraz celým svojím srdcom som sa rozhodol spolupracovať s tebou. Vďaka ti, že odpúšťaním mi otváraš možnosti nového začiatku a nového rastu. Vďaka ti, že aj na mne sa uskutočnia slová: „Ó šťastná vina,“ lebo zakúsim tvoju lásku a tvoje milosrdenstvo.

Zošli na mňa svojho Ducha. Nech ma vedie. Nech ma privedie k dokonalosti, do ktorej som sa mal rozvinúť podľa tvojej vôle.

(Teraz mlčky skúmam konkrétne to, čo sa vzťahuje na môj život. Možno som sa ničil pijatikou, drogami, prejedaním sa, nadmernou prácu, nerovnováhou medzi starostlivosťou o telo i ducha… Takisto sa pýtam, či sa neporiadok do môjho života nevotrel kvôli samopašnému pohlavnému životu, ktorým som ohrozoval svoje citové dozrievanie a – zneužívajúc tento dar – stal som sa sebcom, ktorý myslí iba na svoje pôžitky…)

Teraz ma po tejto spovedi úplne uzdrav a urob spôsobilým pre spoluprácu s tebou. A môj život bude na slávu tebe a na úžitok ľuďom – mojim bratom. Nechcem zostať zakrpatenou rastinou v tvojej záhrade, ani neplodným figovníkom vo tvojom sade. Tým menej chcem byť burinou medzi ušľachtilými rastlinami. Chcem byť mestom postaveným na návrší. Chcem byť zapálenou lampou, ktorú postavia na svietnik, aby svietila všetkým. Chcem byť horčičným zrnkom, ktoré sa rozvíja a rastie, hoci je také maličké. Chcem, aby si ma teraz mohol prijať ako zrelého a dôležitého spolupracovníka vo svojom kráľovstve. Vďaka ti, že si ma neodvrhol od svojej tváre a že mi dávaš novú príležitosť!

Očisti moje srdce od všetkých rán, ktoré zostali po hriechu a zle vo mne, aj od všetkých negatívnych pocitov, aby som mohol rásť a prinášať ovocie, ktoré je dôkazom, že žijem podľa Ducha. Nech toto stretnutie s tebou bude pre mňa novou jarou, aby vo mne všetko znova rozkvitalo a prinieslo úrodu! Nech je ako jarný dážď pre suchú zem, ako jarné slnko pre vymrznutú pôdu. Ako materský bozk, ktorý v dieťati prebudí to najlepšie a najšľachetnejšie, aby sa mohlo rozvíjať ako človek i ako kresťan. Mocou svojho Ducha skloň sa nad mojím neporiadkom a stvor vo mne ten prvotný poriadok, ktorý som stratil preto, lebo vo mne prebýval hriech. Povzbuď ma, aby som znova mohol kráčať s tebou! Pomôž mi pochopiť, že môj kresťanský život nespočíva v tom, aby som sa len chránil hriechu, ale aby som čo najviac napredoval vo svätosti a dobrote, ako si to ty, Otče, želáš.

Otče, teraz ťa prosím aj za kňaza, ktorému sa chcem vyspovedať. Pomôž mu, aby podľa tvojho želania pretvoril sám seba, nech ma jeho láska, viera a nádej, radosť a pokoj, trpezlivosť a dobrota, múdrosť i sila povzbudia, aby som sa zriekol každého osobného rozvratu a aby som neprestajne spolupracoval s tebou! Požehnaj môjho spovedníka, aby sa uplatnil v ľudskom i kňazskom poslaní! Naplň môjho spovedníka svojím Duchom, aby ma dobre viedol a v tvojom mene mi dal správne rady, našiel správne slová, ktoré ma povzbudia, aby som rástol a bol ti stále podobnejší. Daj mu silu a múdrosť, aby ma vedel upozorniť na to, čo vo mne nie je v poriadku, aby odteraz všetko bolo na tvoju chválu a slávu! Amen.