Jelena Vasilj rozpráva aj toto: Niekoľko dní pred Vianocami premietali v Čitluku film Ben Hur. Hovorilo sa, že je to dobrý film, v ktorom vidno Ježišov život aj jeho utrpenie. (Treba vedieť, že kvôli bezbožnej moci sa u nás náboženské filmy nepremietali ani v televízii, ani v kinách, takže toto bola výnimočná príležitosť.) Film sa začínal o 19. hodine. Marijana a ja sme chodievali každý večer do kostola, pretože nám to tak povedala Panna Mária. A stretnutie s Pannou Máriou bolo po omši. Nemohla som preto ísť na ten film. Bola som smutná. Panna Mária mi potom povedala: „Nebuď smutná. Na Vianoce ti ukážem, ako sa Ježiš narodil!“ (Počas vianočných dní sa zjavoval anjel tak ako aj po minulé roky.)
Bolo to takto:
Videla som anjela. Potom zmizol a ja som sa ocitla v tme. V tej tme som videla sv. Jozefa. V rukách niečo držal. Na tom mieste bolo trochu trávy, zopár kameňov a popri ceste niekoľko domov. Panna Mária je na oslíkovi. Cestujú. Zdalo sa, akoby plakala. Ale neplakala. Bola smutná. Povedala: „Bola by som šťastná, keby nás niekto prijal na noc, lebo som unavená.“ Jozef povedal: „Sú tu domy. Pôjdem sa opýtať.“ Klopali na dvere. Ľudia otvárali dvere. Keď uvideli Jozefa a Máriu, zatvárali ich pred nimi. To sa zopakovalo dva-trikrát. Keď zamierili k ďalším domom, svetlá začali hasnúť. A oni smutní pokračovali v ceste. Jozef povedal: „Tu, tu je jeden starý dom. Nikto v ňom nespí. Určite je opustený.“ A vošli dnu.
Bol tam jeden oslík. Svojho oslíka priviazali k jasliam. Jozef nazbieral trochu dreva a zapálil oheň. Do ohňa dal aj trochu slamy, ktorá hneď zhorela. Máriu viac hrial oslík ako oheň. Bola naozaj smutná a plakala. Jozef sa snažil udržiavať oheň. Zrazu som pred Máriou uvidela Ježiša. Usmieval sa ako ročné dieťa. Bol radostný. A zdalo sa, akoby rozprával. Mával rúčkami. Jozef prišiel k Márii a Mária hovorí: „Jozef, prichádza deň radosti, ale bolo by lepšie, keby sme sa modlili, pretože je veľa ľudí, ktorí nedovoľujú, aby sa Ježiš narodil.“ A modlili sa.
Zrazu som videla malý domček a nič viac. Bol len slabo osvetlený. Potom sa zrazu ocitol v úplne jasnom svetle ako uprostred dňa. A na nebi boli hviezdy. Nad maštaľou vidím dvoch anjelov. Niesli veľkú zástavu a na nej bolo napísané: „Slávime ťa, Pane!“ Nad nimi bol veľký zbor anjelov. Spievali a oslavovali Boha. Potom som videla pastierov. Boli unavení. Niektorí už spali. Niektorí sa prechádzali. Boli s nimi ovce a jahniatka. Zletel k nim anjel a povedal: „Pastieri, čujte dobrú zvesť: Boh sa narodil! Nájdete ho v jasliach v maštali. Vedzte, že vám hovorím pravdu!“
Maštaľ bola celá zaliata svetlom. Potom sa k nim pridal veľký zbor anjelov a spievali. Potom nastala medzi pastiermi debata. Jedni chceli ísť k maštali, iní zasa nechceli. Jedna skupina povedala: „Možno je to pravda. Poďme a uvidíme, čo sa stalo.“ Ďalší si zasa neboli istí. Dohadovali sa, či ísť alebo nie. Potom išli tí, čo chceli, a s nimi aj jeden, ktorý si nebol istý. Povedal: „Ako môžem nechať svoje malé jahniatko? Môže prísť vlk a zožrať ho. Nemôžem ho tu nechať!“ A vzal si ho na ramená a išiel s ostatnými. Bola to dlhá cesta. Niektorí začali meniť názor a hovorili: „Toto je dlhá cesta a možno sa ani nenarodil.“ Iní zasa hovorili: „My ideme. Nezáleží na tom, čo sa bude diať.“
Ako tak kráčali, zrazu uvideli malý domček, osvetlený ako cez deň. Anjel tam už nebol. Jeden pastier zvolal: „Áno, je to tu. Našli sme to!“ A vošli dnu. Bolo tam svetlo, ktoré vychádzalo z Ježiša. Natiahol k nim rúčky a usmieval sa. Pozeral sa na nich. Oni dávajú Ježišovi svoje jahniatka a ukladajú ich okolo jasličiek. Boli radostní.
Vtom Mária povedala: „Pastieri! Viem: dostala sa k vám radostná zvesť, že sa narodil Spasiteľ. Bolo by dobré, keby sme sa modlili, pretože na svete sú takí, ktorí nedovoľujú Ježišovi, aby sa narodil vo svete…“
A modlili sa dlho. Mária vyzerala, akoby plakala, ale bola radostná. (Raz som vo videní pocítila, že ona odpúšťa, keď plače.) Potom pastieri odišli. Boli radostní. Spievali Bohu piesne vďaky. Videla som, ako sa vracajú k svojim stádam. A anjeli boli na nebi.
Zrazu som uvidela veľký dom. Pred ním stál nejaký vysoký človek a niekoľko kráľov. Ako sa píše v Biblii, niesli zlato. Traja králi sa pýtali: „Kde by sa mohol narodiť Ježiš? Kde by sa mohol narodiť nový kráľ sveta? Videli sme jeho hviezdu. Bolo nám zjavené, že nový kráľ sveta sa narodil niekde tu, v tejto krajine.“ Vysoký človek zostal ohromený a pomyslel si: Ako sa môže narodiť kráľ sveta, keď kráľom som tu ja? Potom zvolal nejakých ľudí a prikázal im, aby zistili a videli, kde by sa mal ten kráľ sveta narodiť. Tí sa niekam stiahli a muž zostal s kráľmi. Keď sa vrátili, povedali, že kráľ sveta by sa mal narodiť v maštali v Betleheme. Prorok hovorí: „Ty, Betlehem, zem Júdova, nie si najmenší medzi mestami.“ Bolo to napísané tak trochu ako v betlehemskej piesni.
Potom sa králi vydali do Betlehema. Zrazu sa pred nimi objavila veľká hviezda. Hviezda ich viedla. Boli zahĺbení do myšlienok a nerozprávali sa medzi sebou. Zrazu uvideli svetlo a hľadeli naň takisto ako pastieri. Jeden z nich povedal: „Určite je tu!“ Potom vošli do maštale. Mária povedala: „Vaše dary sú veľké, ale je potrebné modliť sa za všetkých tých, ktorí nechcú dovoliť, aby sa Ježiš narodil.“ A modlili sa dlho. Ježiš sa usmieval. Zdalo sa, akoby sa modlil s nimi. Keď sa modlili, bol naplnený súcitom. Nevidela som, čo sa stalo potom. Videla som len kráľov v maštali. Akoby spali.
Potom som zrazu nad nimi uvidela anjela, ktorý hovoril: „Keď sa budete vracať, choďte inou cestou, pretože kráľ sa nechce prísť pokloniť dieťaťu Ježišovi, ale chce ho zabiť.“ A odišli inou cestou. Potom všetko zmizlo.
(Jelena zdôrazňuje, že to všetko videla skutočne, tak ako vidí a prežíva Pannu Máriu.)
