V júlovom posolstve Panna Mária hovorí o duchovnom stave, v ktorom sa nachádza mnoho sŕdc. Temnota a nepokoj zachvátili mnohé duše, no Panna Mária sa nevzdáva a naďalej pozýva tých, ktorí sú otvorení jej materinským pozvaniam. Panna Mária vie, že Boh má posledné slovo, ale sú potrebné ruky a srdcia otvorené pre Boha, aby mohol pôsobiť v ľudských srdciach a životoch, ktoré sú ďaleko od prameňa svetla a pokoja.
V tomto posolstve, ako aj v mnohých ďalších, nás Panna Mária pozýva k návratu k Bohu. Materinským srdcom dobre vidí náš duchovný stav a situáciu, v ktorej sa nachádzame. Matka Mária je pre nás dnes ako množstvo prorokov, ktorých Boh posielal svojmu vyvolenému ľudu vždy, keď sa od neho vzdialili. Aj proroci vyzývali svoj ľud, aby sa vrátil k Bohu.
Aj prorok Joel hovorí ľudu: „Teraz však – hovorí Pán – obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom, plačom a nárekom, roztrhnite si srdcia, a nie rúcho, obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu, veď je dobrotivý a milosrdný, trpezlivý a veľmi ľútostivý a môže odvrátiť nešťastie“ (Joel 2, 12 – 13).
Keď svoju dôveru vkladáme do toho a opierame sa o to, čo nám nemôže dať istotu, potom je pád nevyhnutný a ovocím takéhoto spôsobu života sú nepokoj, úzkosť a trápenie.
Aj prorok Jeremiáš varuje svoj ľud: „Ak neuveríte, veru neobstojíte“ (Iz 7, 9b). Ježiš nám prisľúbil, že pominie všetko, nebo i zem, ale jeho slovo zostane naveky. Dôvera a spoliehanie sa na jeho slovo nám dávajú silu vytrvať vo všetkých skúškach a ťažkostiach života.
Často môžeme počuť ľudí, ktorí hovoria: „Vôbec neviem, odkiaľ som mal silu, aby som to dokázal urobiť, vydržať a prežiť.“ Je to Božia sila, sila zmŕtvychvstania, sila, ktorá pramení z opierania sa o Boha a z dôvery v neho.
Niet človeka, ktorý by nebol zaťažený nejakým krížom. Nikto nechce kríž, naša prirodzenosť sa bráni krížu a utrpeniu. Prvá vec, ktorú urobíme, keď sa ocitneme pred nejakým krížom, je to, čo urobili Ježišovi učeníci, keď bol Ježiš ukrižovaný: všetci sa rozutekali. Všetci utiekli.
Panna Mária nás učí, aby sme pred krížom neutekali, aby sme zostali pod krížom, stáli na nohách, v odovzdanosti a modlitbe.
Iba tak budeme môcť zakúsiť silu Ježišových slov, ktoré ako Zmŕtvychvstalý povedal svojim vystrašeným apoštolom: „Pokoj vám!“
V najťažších chvíľach, keď sú učeníci zúfalí a stratení, Mária ich zhromažďuje vo večeradle.
Boli jednomyseľní a vytrvalí v modlitbe s Máriou, Ježišovou Matkou. Ona zjednocuje apoštolov a v modlitbe očakávajú silu Ducha Svätého, ktorý všetko premení a urobí novým.
Neexistujú ideálne osoby, rodiny, manželstvá ani spoločenstvá. Existujú skutoční ľudia so svojimi nedostatkami, hriechmi a bremenami, ale aj so svojimi darmi.
Učme sa od Márie zjednocovať, zhromažďovať a povzbudzovať k modlitbe, aby sme najprv vo svojom srdci zakúsili silu Ježišovho pokoja a potom ho šírili tam, kam nás Pán postavil, aby sme žili a rástli.
Modlitba
Panna Mária, Kráľovná pokoja, ďakujeme ti, že neprestávaš pozývať a zhromažďovať svoje deti na celom svete do spoločenstva modlitby. Robila si tak ako Matka Cirkvi už na začiatku Cirkvi, keď si zhromažďovala apoštolov k modlitbe. Ďakujeme ti za všetky milosti, ktoré nám Pán skrze teba udelil, a za všetky srdcia, ktoré sa otvorili tvojim pozvaniam, ako aj za tie, ktoré sa ešte otvoria a vydajú sa na cestu k Bohu, ktorú nám ukazuješ.
Osobitne do tvojich materinských rúk a do tvojho Nepoškvrneného Srdca vkladáme naše modlitby za pokoj v ľudských srdciach, rodinách a národoch. Nech sa Božie požehnanie a pokoj vylejú na všetky srdcia, v ktorých je vojna a nenávisť. Nech sa aj skrze našu modlitbu stane zázrak pokoja, ktorý iba Boh môže a chce darovať všetkým, ktorí vytrvalo prosia a hľadajú. Amen.
