Všetko smeruje práve k tomuto, aby svätá omša bola skúsenosťou Boha, ktorý sa zjavil vo svojom Synovi ako milosrdenstvo a odpustenie, ako obnoviteľ a liečiteľ a ako ten, ktorý zveruje veľké veci tým, ktorí sú jednoduchí a otvorení.

V posolstve zo 16. mája 1985 nám Panna Mária povedala:

„Drahé deti! Pozývam vás k vrúcnejšej modlitbe a počúvaniu svätej omše. Želám si, aby omša bola pre vás zážitkom Boha. Chcela by som povedať zvlášť mladým: Buďte otvorení na Ducha Svätého, pretože Boh vás chce k sebe pritiahnuť v týchto dňoch, keď satan pôsobí! Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie.“

PRÍCHODY NA OMŠU Z LÁSKY

Príchod na svätú omšu pre mnohých kresťanov predstavuje v každodennom živote veľkú ťažkosť. Hľadáme a nachádzame najrôznejšie výhovorky ako neísť na omšu a prijímame ich a používame ako platné dôvody na vynechanie svätej omše.

V posolstve z 21. novembra 1985 je ukázané, ako to všetko môžeme prekonať. („Keby som si mala vybrať medzi zjavením a omšou, vybrala by som si svätú omšu!“ hovorí Marija Lunetti.)

„Drahé deti! Chcem vám povedať, že tento čas je zvlášť pre vás z farnosti. Keď je leto, hovoríte, že máte veľa práce. Teraz niet práce na poliach: Pracujte sami na sebe! Prichádzajte na svätú omšu, pretože toto je pre vás čas darov. Drahé deti, je dosť tých, ktorí prichádzajú pravidelne napriek nečasu, lebo ma milujú a chcú mi osobitným spôsobom prejaviť svoju lásku. Od vás žiadam, aby ste mi prejavili lásku príchodom na omšu a Pán vás hojne odmení. Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie.“

BYŤ ZANEPRÁZDENÝ A MAŤ PREKÁŽKY

Už sme spomínali, ako ľahko nachádzame dôvody nebyť na svätej omši. Všetky tieto dôvody by sme mohli zúžiť na jeden zásadný: Boh nie je v živote človeka na prvom mieste! Toto miesto pre Boha obsadili iné hodnoty a na Boha niet času. Keď Boh nie je stredobodom života, človeku sa vnúti niečo iné, nejaká modla a človek jej slúži. Má na ňu čas i silu a všetko ostatné, najmä náboženské, stráca hodnotu. Ak sa pre niekoho v živote stali hlavnou láskou a zabrali prvé miesto peniaze alebo moc, alebo dychtivosť po sláve, sebectvo a podobne, potom nielenže niet času na modlitbu a stretnutie s Bohom, ale Boh je úplne vylúčený. A túto záhubu spomína Panna Mária v posolstve. Nesýtiť sa duchovne kvôli množstvu práce, nie je nič iné, ako sebaklam, ktorý vedie človeka k duchovnej malátnosti, do stavu, v ktorom nemôže ani milovať, ani odpúšťať, ani byť milosrdný, a preto nemôže byť schopný milovať, prijímať a vážiť si život.

PRACOVAŤ NA SEBE

Každé stretnutie s Bohom musí obsahovať aj pozvanie človeka k zmene. Argument, ktorý často uvádzame a je pravdivý, je, že nás Boh miluje takých, akí sme a bez akýchkoľvek podmienok. Láska má v sebe hlboko zapísanú túžbu, aby sa ten, kto miluje a milovaná osoba snažili byť deň čo deň podobnejší jeden na druhého. Z Božej životodarnej lásky k nám sa vo veriacom človeku rodí potreba, čo najviac sa podobať Bohu, a preto nemôže robiť nič iné, len sa chcieť meniť a rásť v láske a svätosti, v milosrdenstve a odpúšťaní, a byť neustále otvorený pozvaniu spolupracovať s Bohom. Rast v podobe na Boží obraz, ktorý je hlboko vrytý do našej duše a srdca, je hlbokou ľudskou túžbou a potrebou. Podnet k osobnému rastu musí byť nesený láskou, hlbokou túžbou a vnútornou potrebou byť čo najviac podobný tomu, koho milujeme. Najväčšiu krivdu, akú si človek môže spôsobiť, je práve zanedbanie osobnej práce na sebe.

Pracovať na sebe. Toto Máriino pozvanie bolo dané práve v čase, keď už nebolo toľko práce na poliach, nivách a vo vinohradoch, alebo už úplne skončili. Každý, kto pracuje alebo kedysi pracoval  na poli alebo vo svojej záhrade, dobre rozumie týmto slovám. Kto chce prinášať dobré plody, nemôže sa uspokojiť len hľadaním dobrého semena, ale musí aj dôkladne pracovať. Každá nevytrhnutá burina alebo iné zlé semeno ohrozujú a ničia úrodu. Kto povrchne pracuje na svojom poli, nebude mať hojnú úrodu. Ľudia, ktorí nevedia, čo to znamená, nech si jednoducho spomenú, aká presná a dôkladná musí byť práca na strojoch a všeobecne na technických pomôckach, ako správna činnosť strojov závisí od mnohých podmienok a ako aj najmenšia porucha ohrozí alebo úplne zastaví stroj.

PODNET JE DÔLEŽITÝ

V tomto posolstve nachádzame materinsky inšpirovaný motív: Panna Mária žiada, aby sme z lásky k nej prichádzali na sv. omšu. Toto je motív, ktorý často podnecuje deti konať dobro z lásky k mame. Každý z nás sa nachádzal v situáciách, keď nemal vôľu ani túžbu niečo urobiť, a potom nás mama požiadala, aby sme to urobili alebo neurobili z lásky k nej. Tu na okamih skončia všetky otázky, prekonáme všetky prekážky, prijmeme, čo je pre nás neprijateľné, pochopíme, čo je nepochopiteľné a odpovedáme na materinskú lásku.

Svätá omša je tajomstvom Božej prítomnosti. Vstúpiť do tajomstva, zažiť radostné stretnutie v tajomstve, oddýchnuť si, napiť sa a nasýtiť sa v tajomstve nie je vždy ľahké ani jednoduché. Na začiatok je veľmi dôležité ísť na svätú omšu a vytrvať z lásky k mame. Časť medžugorských farníkov to pochopila a prichádza na omšu každý večer alebo veľmi často, bez ohľadu na to, aké je počasie a koľko je práce. A jedného dňa pôjdeme na svätú omšu z osobných dôvodov, motivovaní láskou k božskej láske, ktorá ani v Eucharistii nie je dostatočne milovaná.

Mária nezabúda ešte na jeden podnet, ktorý je dôležitý pre každé dieťa: Príďte, budete odmenení! Poslednou a najhlbšou odmenou je určite stretnutie a život s Bohom, niet väčšej odmeny. Ale na začiatku duchovnej cesty a rastu je slovo „odmena“ skôr spojené s individuálnymi túžbami a potrebami. Rast má svoj čas a nesmie sa nič preskakovať. Jedného dňa sa sv. Peter opýtal Ježiša: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou. Čo z toho teda budeme mať?“ Ježiš hovorí o množstve domov, bratoch, sestrách a nakoniec o večnom živote v Bohu, čo Peter nakoniec správne pochopil (porov. Mt 19, 27).