Máriino pozvanie ísť do prírody, modliť sa a načúvať Boha je pozvanie nasledovať Ježiša. On nás učí čítať z prírody poučenie cez všetko stvorené. Ježiš miloval prírodu, vedel, že je v nej Otec i sila Ducha Svätého.

Veľa hovoril v podobenstvách z prírody: „Nebeské kráľovstvo sa podobá horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial vo svojej záhrade. Keď vyrástlo, bol z neho strom a nebeské vtáky hniezdili na jeho konároch“ (Lk 13, 19). „Pozrite sa na havrany: nesejú, ani nežnú, nemajú ani komoru ani stodolu, a Boh ich živí. A vy ste o koľko viac ako vtáky!“ (Lk 12, 24) a mnohé iné.

Boh sa nám prihovára cez poľné ľalie, vtáky nebeské, ryby, figovník, vinohrad, zrno, slnko i noc. Všetko nám hovorí o jeho existencii, prírodu nemohol vyrobiť človek. Ísť do prírody, znamená, odísť zo sveta vytvoreného človekom do sveta stvoreného Bohom.

Koľko je toho, čo sa môžeme naučiť z prírody, ale uvidieť i to, koľko je toho v našom živote proti nej. Bez lásky k prírode sme prázdni, bez radosti i ďaleko od Boha Stvoriteľa. On všetko stvoril z lásky pre nás a nadovšetko korunu všetkého tvorstva – človeka, ktorý má za stvorenstvo niesť svoju zodpovednosť, ako hovorí žalmista: „ustanovil ho za vládcu nad dielami tvojich rúk“ (Ž 8, 7).

„Hľadajte v prírode Boha, ktorý vás stvoril, pretože príroda hovorí a bojuje za život a nie za smrť“ (25.3.2019). „Boh vás chce zachrániť, a preto vám posiela posolstvá prostredníctvom ľudí, prírody a mnohých vecí, ktoré vám môžu len pomôcť, aby ste pochopili, že musíte zmeniť smer svojho života“ (25.2.1990), učí nás Mária.

Jedna prechádzka v modlitbe s túžbou počuť, čo hovorí Boh môže zmeniť náš život. Ako napísal nemecký filozof Kant: „Dve veci ma napĺňajú stále väčším úžasom a bázňou, čím viac o nich uvažujem – hviezdna obloha nado mnou a morálny zákon vo mne.“

Ježišove podobenstvá z prírody otvárali srdcia poslucháčov pre lásku. K tomu nás volá aj Mária: vydávať svedectvo o láske Boha k stvoreniu. Krása prírody je posolstvo života.

To najkrajšie, čo stvoril Boh je človek, každý z nás. Človeku daroval človeka. Žiaľ dnes sme svedkami hrôzostrašnej deviácie proti životu, prírode. Človek zabíja človeka. Po celom svete sú miesta kde sú vojny a kde je zem nasiaknutá ľudskou krvou a nepotrebnými cintorínmi. Stvoriteľ nechce, aby sme ničili a jeden druhého zabíjali.

Jednému vojakovi, ktorý sa hneval na Boha lebo neochránil jeho strýka, ktorého zabili na vojne, sa Boh prihovoril vo sne. Počul jeho hlas: „Syn môj ja som zobral tvojho strýka k sebe lebo nechcel zabíjať moje deti.“

Mária nás volá: „Vaša modlitba nech je modlitbou za pokoj. Satan je silný a chce zničiť nielen ľudské životy, ale aj prírodu a planétu, na ktorej žijete. Preto, drahé deti, modlite sa, aby ste sa skrze modlitbu ochránili Božím požehnaním pokoja“ (25.1.1991).

Oslavujme Boha chválospevom z knihy proroka Daniela za všetko stvorené. Chválospev spievajú traja hebrejskí mládenci vhodení do pece, pretože sa odmietli klaňať soche babylonského kráľa Nabuchodonozora, hrozného babylonského vladára, ktorý zničil sväté mesto Jeruzalem a deportoval Izraelitov k „babylonským riekam“ (porov. Ž 137). V krajnom nebezpečenstve, keď plamene olizovali ich telá, nachádzajú silu „chváliť, oslavovať a velebiť Boha“, v istote, že Pán vesmíru a dejín ich nevydá smrti a ničote.  Nech slovami tohto chválospevu zostúpi Božia moc a ochrana i na nás, naše rodiny i všetko stvorené:

Velebte Pána, všetky jeho diela; *

    chváľte a vyvyšujte ho naveky.

Velebte Pána, nebesia; *

    velebte Pána, jeho anjeli.

Velebte Pána, všetky vody nad nebesami; *

    nech Pána velebia všetky jeho mocnosti.

Velebte Pána, slnko a mesiac; *

    velebte Pána, hviezdy na nebi. —

Velebte Pána, dážď i rosa; *

    veleb Pána, každý vietor.

Velebte Pána, oheň a páľava; *

    velebte Pána, chlad a horúčosť.

Velebte Pána, rosa a srieň; *

    velebte Pána, mráz a zima.

Velebte Pána, ľad a sneh; *

    velebte Pána, noci a dni.

Velebte Pána, svetlo a tma; *

    velebte Pána, blesky a oblaky. —

Nech Pána velebí zem; *

    nech ho chváli a oslavuje naveky. —

Velebte Pána, vrchy a kopce; *

    velebte Pána, všetky rastliny na zemi.

Velebte Pána, moria a rieky; *

    velebte Pána, pramene.

Velebte Pána, veľryby a všetko,

        čo sa hýbe vo vodách; *

    velebte Pána, všetky nebeské vtáky.

Velebte Pána, všetka zver a dobytok; *

    velebte Pána, synovia človeka. —

Veleb Pána, Izrael; *

    chváľte a vyvyšujte ho naveky.

Velebte Pána, vy, jeho kňazi; *

    velebte Pána, jeho služobníci.

Velebte Pána, duchovia a duše spravodlivých; *

    velebte Pána, svätí a pokorní srdcom.

Velebte Pána, Ananiáš, Azariáš a Mízael; *

    chváľte a vyvyšujte ho naveky. —

Velebme Otca i Syna so Svätým Duchom; *

    chváľme a vyvyšujme ho naveky.

Požehnaný si, Pane, na nebeskej oblohe; *

    hoden chvály a slávy naveky. Amen.  (Dan 3, 57-88.)