Na začiatku Nového zákona stojí veľký prorok, ktorý sa považuje za posledného zo starozákonných prorokov: svätý Ján Krstiteľ. Jeho život aj slovo sú bezprostrednou prípravou na Ježišov príchod. Žije na púšti, modlí sa a postí, a ohlasuje príchod Božieho kráľovstva. Prichádzali k nemu mnohí z Jeruzalema a okolia, počúvali ho a obracali sa. Krstil ich vodou a zároveň ohlasoval toho, ktorý bude krstiť vodou a Duchom Svätým. Jedného dňa sám Ježiš prišiel k Jánovi a dal sa pokrstiť.

V Jánovom evanjeliu 1, 29-31 je zapísané:

Keď na druhý deň videl, ako k nemu prichádza Ježiš, zvolal: „Hľa, Boží Baránok, ktorý  

sníma hriech sveta. Toto je ten, o ktorom som hovoril: Po mne prichádza muž, ktorý je predo mnou, lebo bol prv ako ja. Ani ja som ho nepoznal, ale preto som prišiel a krstím vodou, aby sa on stal známym Izraelu.“ (Jn 1, 29-31)

Slová „hľa, Boží Baránok“ sa opakujú pri každej svätej omši bezprostredne pred prijímaním. Je to dôležitý moment. V posvätenom chlebe treba spoznať Baránka, o ktorom hovoria písma, ktorého Ján spoznáva a ukazuje svetu.

Udalosť v Egypte s baránkom bez poškvrny pripomína prorokovi Jánovi nádherné Božie skutky a pomáha mu pochopiť úlohu Baránka Mesiáša, ktorý prichádza vykúpiť svoj ľud a ktorý zázračne zostáva so svojím ľudom v Eucharistii. Preto je baránok znakom, znamením Ježiša. To je však len jedna dimenzia Ježišovho poslania.

BYŤ POZVANÝ NA HOSTINU

Svätá omša, Eucharistia, je hostina, na ktorej požívame Krista. Hosťom na hostine je jeho ľud vykúpený jeho krvou a telom. Na tejto hostine sa nemôže stať, že by chýbalo jedlo alebo pitie, pretože je to Baránkova hostina. Pred prijímaním Cirkev vždy hovorí: Blahoslavení tí, čo sú pozvaní na hostinu Baránkovu!

Ježiš so svojou matkou Máriou sa zúčastňujú na jednej hostine. V Jánovom evanjeliu 2, 1-11 je zapísané:

Na tretí deň bola v Káne Galilejskej svadba. Bola tam aj Ježišova matka. Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov. Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú víno.“ Ježiš jej odpovedal: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.“ Jeho matka povedala obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie!“ Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ktoré slúžili na očisťovanie, ako bolo zvykom u Židov, každá na dve až tri miery. Ježiš im povedal: „Naplňte nádoby vodou!“ A naplnili ich až po okraj. Potom im povedal: „Teraz načrite a zaneste starejšiemu!“ A oni zaniesli. Keď starejší ochutnal vodu premenenú na víno – on nevedel, skade je, ale obsluhujúci, čo načierali vodu, to vedeli -, zavolal si ženícha a vravel mu: „Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz.“ Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu.

Nový pokrm a nový nápoj sú časté výrazy používané pri slávení omše a sú hlboko spojené s touto hostinou a mnohými ďalšími, o ktorých nám hovorí evanjelium. Ježiš rád stoloval s hriešnikmi, teda s vtedajšími zavrhnutými a opovrhnutými. V Markovom evanjeliu 2, 15-17 čítame:

Keď potom Ježiš sedel v jeho dome za stolom, stolovali s ním a s jeho učeníkmi aj mnohí mýtnici a hriešnici, lebo ich bolo mnoho a nasledovali ho. Keď ho zákonníci zo skupiny farizejov videli jesť s hriešnikmi a mýtnikmi, hovorili jeho učeníkom: „Prečo jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“ Ježiš to začul a povedal im: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“ (Mk 2, 15-17)

To je zmysel omše a jej hlboký význam.