Biblia alebo Sväté písmo je Božie slovo adresované človeku v rôznych časoch a prostredníctvom rôznych ľudí, ale vždy s rovnakým cieľom: Boh miluje človeka a ponúka mu spásu.
Boh sa rozpráva priamo s osobami, napr. prorokmi, a tí potom hovoria v jeho mene. Jednotliví ľudia, ich životy a osudy sú tiež Božou rečou a posolstvom pre človeka. Boh hovoril aj v obrazoch a cez poučné podobenstvá a sv. Pavol to zhrnul do jednoduchých slov:
„Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov…“ (Hebr 1,1)
Tak aj reč o chlebe života, prednesená či už slovami alebo v obrazoch, je prorockým predobrazom Eucharistie. To, čo Ježiš hovoril a konal v súvislosti so svojou eucharistickou láskou, sa skrze eucharistiu uskutočňuje ako najväčšie Božie prisľúbenie, že Boh bude so svojím národom. Ako príprava na eucharistickú slávnosť nech slúži táto kapitola, v ktorej prinášame bez osobitných vysvetlení hlavné texty týkajúce sa sviatosti, v ktorej sa výnimočným spôsobom prejavuje Božie pôsobenie.
- STARÝ ZÁKON
a)Obetný baránok bez poškvrny
Počas egyptského otroctva boli Izraeliti prenasledovaní a veľa trpeli. V tých ťažkých dňoch nezabudli na Boha svojich otcov, ktorý sa rozhodol vyviesť ich z Egypta. Pred odchodom sa stalo niečo, čo Izraeliti považovali za zvláštne znamenie, že Boh je s nimi. Neskôr to bolo interpretované ako prorocká udalosť, ktorá sa týka Ježiša Krista a vykúpenia, a zvlášť Eucharistie. Ide o obetného baránka bez poškvrny, ktorého krv zachránila Izraelitov. Preto sa vo svätej omši tak často spomína baránok.
Pre naše pochopenie Eucharistickej obety, jej hĺbky, šírky a jej významu je dobré mať na pamäti tento obraz, teda túto udalosť. Bola to Pascha, Pánov prechod, s ktorým Ježiš spája ustanovenie Eucharistie na Veľký štvrtok. Pánovou túžbou bolo, aby Izraeliti pamätali na svoj odchod a boli zaň vďační. Aj to tak robili a robil to aj Ježiš.
Pán povedal Mojžišovi a Áronovi v egyptskej krajine: „Tento mesiac bude pre vás počiatočným mesiacom. Bude vám prvým mesiacom v roku. Celej izraelskej pospolitosti oznámte: ¬‚Desiateho tohoto mesiaca nech si každý zaobstará baránka pre svoju rodinu, pre každý dom! Ak je však rodina málo na jedného baránka, potom nech si zaobstará spolu so svojím susedom, ktorého rodina býva najbližšie, podľa počtu osôb; podľa toho si máte zadovážiť baránka, koľko kto z vás zje. Baránok musí byť bezchybný, ročný samček. Vyberiete si ho spomedzi oviec alebo kôz. A bude vo vašej opatere do štrnásteho dňa tohto mesiaca, keď ho celá izraelská pospolitosť v podvečer zabije. I vezme sa z jeho krvi a namažú sa ňou obe veraje a vrchný prah dverí na domoch, v ktorých ho budú jesť. A v tú noc budú jesť mäso upečené na ohni; budete ho jesť s nekvaseným chlebom a s horkými zelinami. Nič nesmiete z neho jesť surové ani uvarené vo vode, ale iba upečené na ohni, i hlavu, nôžky a vnútornosti. Nič z neho nenecháte do rána. Čo by však z neho malo zostať do rána, spálite to na ohni. A budete ho jesť takto: Bedrá budete mať opásané, obuv na nohách a palicu v ruke. Budete jesť narýchlo, lebo je to Pánov prechod (Pesach). Lebo v tú noc prejdem celou egyptskou krajinou a usmrtím všetko prvorodené v egyptskej krajine od človeka až po dobytok a nad všetkými bohmi Egypta vykonám súd ja, Pán! Krv na vašich domoch, v ktorých bývate, bude znamením na vašu záchranu. Keď uvidím krv, prejdem popri vás a nezastihne vás nijaký zhubný úder, keď budem biť Egypt.‘“ (Ex 12, 1-13)