Posolstvo Panny Márie, Kráľovnej pokoja, 25. júla 2021, cez vizionárku Mariju Lunettiovú
„Drahé deti! Pozývam vás, aby ste boli modlitbou za všetkých, ktorí sa nemodlia. Deti moje, svojimi životmi vydávajte svedectvo radosti, že ste moji, a Boh vyslyší vaše modlitby a daruje vám pokoj v tomto nepokojnom svete, kde vládne pýcha a sebectvo. Deti moje, buďte veľkodušní a láskou mojej lásky, aby pohania pocítili, že ste moji a aby sa obrátili k môjmu Nepoškvrnenému srdcu. Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie.“

Buďte modlitbou

            V posolstve z minulého mesiaca, na výročie zjavní, nám Panna Mária hovorila o radosti v srdci. Ona má radosť z každého srdca, ktoré sa otvorí jej Nepoškvrnenému srdcu a pozvaniam, ktoré nám dáva počas rokov svojich zjavení. Matka sa raduje dobru svojho dieťaťa. Ona túži a chce len to najlepšie pre svoje dieťa. Nevolá nás len svojimi deťmi, ale ako skutočná duchovná matka, chce to najlepšie a to je obrátenie nášho srdca, ktoré nás má viesť k stretnutiu s Bohom a životu v Bohu.

            Aj v tomto posolstve vidíme ako sa s nami neunavuje, ale ešte nám i neúnavne ukazuje bezpečnú cestu, ktorá vedie k životu. Tá cesta je tesná a úzka. Nie je to cesta, ktorú si vyberajú mnohí, ale tí, ktorí otvoreným srdcom a uchom počúvajú a prijímajú matkino pozvanie. Pozýva nás na cestu modlitby. Cesta modlitby je ťažká a vyžaduje si úsilie. Ako povedal Svätý Otec František na generálnej audiencii 12. mája: „Vždy je potrebný boj v modlitbe na vyprosenie milosti. Mnohokrát si prosíme milosť, ktorú potrebujeme, ale prosíme o ňu bez vôle, bez boja, ale takto sa nevyprosuje niečo, čo je vážne.“

            Ježiš v modlitbe vedel zvolať: „ Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme…“, ale takisto sa v modlitbe potil krvavým potom, prosiac Otca v Getsemanskej záhrade, aby prijal od neho tento kalich. 

            Modlitba nie je formulka, magický úkon, ale úprimný vzťah s Bohom. Ježiš mal skúsenosť vypočutej modlitby u svojho Otca, ale nebeský Otec ho neoslobodil od horkého kalicha hanebnej smrti na kríži. A na konci sa aj tak modlil: „Otče, nech sa stane tvoja, a nie moja vôľa.“

            Aj my zažívame skúsenosť nevypočutej modlitby alebo sme aspoň zakúsili, že Boh nevypočul našu modlitbu, tak ako sme si to predstavovali. Modlitba nie je podriaďovanie sa Božej vôli tej našej, ale naopak. Boh navždy zostane Bohom všemohúcim, nepochopiteľným, ktorý sa nám zjavil ako milosrdný Otec. Keď Boh nevypočuje našu modlitbu, určite má pripravené niečo vzácnejšie a hodnotnejšie v porovnaní s tým, čo sme si predstavovali a za čo sme sa modlili.

            „Či nie je život človeka na zemi boj?“ – hovorí Jób. Aj modlitba je istý druh boja, a to boja predovšetkým s našou vôľou, ktorá sa vzpiera Božej vôli a jej poriadku. Modlitba je cvičenie našej vôle a rozpoznanie Božej vôle ako našej. Naša slobodná vôľa odoláva všetkému večnému, duchovnému a Božiemu, a naše srdce a duša túžia po Bohu v nás. Preto musíme byť vytrvalí a nedovoliť, aby našu vieru zlomili pochybnosti a pokušenia. Všetci učitelia modlitby nás učia a hovoria, že modliť sa nie je ľahké, ale je to jediná cesta, na ktorej stretneme Pána, ku ktorému nás Panna Mária ako matka chce vytrvalo viesť.

            Aj sv. Anton, opát, prechádzal ťažkými skúškami, v ktorých zakúšal, aká je modlitba ťažká. Sv. Atanáz opisuje jednu z najhorších príhod, ktorá sa mu stala, keď mal 35 rokov, teda keď sa nachádzal v období, ktoré je pre mnohých obdobím krízy. Antona mučila táto skúška, ale vytrval a keď sa mu nakoniec vrátil pokoj do srdca, obrátil sa na Pána s takmer vyčítavým tónom: „Pane, kde si bol? Prečo si hneď neukončil moje utrpenie a ťažkosti?“ A Ježiš mu odpovedal: „Anton, bol,  som tam, ale som čakal, lebo som chcel vidieť ako bojuješ“. Modlitba je často boj. Sv. Mikuláš z Flüe hovorí: „Boh vie do modlitby vniesť takú náladu, akoby si sa chystal na ples, ale aj ako by si šiel do boja.“

            Nech nás Panna Mária vedie cestami, ktorými ona prešla aj vtedy, ak sa nám tie cesty zdajú úzke a tesné, pretože vieme, že vedú k plnosti života, ktorú nám daruje Pán.

Modlitba

            Panna Mária, ty, ktorá si vo svojom srdci nosila, rozjímala a zachovávala všetky slová a udalosti, ktoré si prešla s Ježišom, nauč aj nás vytrvať na ceste modlitby a viery. Nerozumela si všetkému, a preto si blahoslavená, lebo si verila až do konca, až do smrti svojho Syna na kríži. Na kalvárii si znovu vyjadrila svoje áno nebeskému Otcovi, kým si trpela spolu so svojím Synom. Pod krížom si sa stala aj našou matkou, keď si z Ježišových rúk objala milovaného učeníka a s ním každého z nás. Modli sa s nami i za nás, aby sme ostali Boží v tomto svete, a tak svojím životom vydávali svedectvo o Bohu, ktorý je láska, Bohu, ktorý sa vždy znova daruje každému, kto ho túži prijať a byť znovuzrodený jeho silou pre nový život v Bohu. Amen.