Kde nie je láska, tam nie je život

V máji 2022 sa konal seminár pôstu, modlitby a mlčania, ktorého sa zúčastnili účastníci z Litvy, Ukrajiny a Ruska.

V úvode seminára páter Marinko Šakota zdôraznil dôležitosť obnovenia vzťahu s Duchom Svätým v duchovnom živote, ktorý je prvým základom pre rast našej duše a kráčanie správnym smerom. Jedna účastníčka sa podelila: „ Počas katechéz a modlitieb, pri ktorých sme sa všetci spoločne modlili k Duchu Svätému, som si uvedomila, ako mi v živote chýba živý vzťah s Duchom Svätým. Mám veľmi blízky vzťah s Ježišom a Božou Matkou, ktorý sa prehlbuje a Duch Svätý bol vždy na vedľajšej koľaji. Uvedomila som si, že teraz potrebujem práve jeho a môže mi pomôcť. Bol to pre mňa veľmi silný moment – pochopila som, čo mám robiť ďalej… Dôležitá bola pre mňa aj skúsenosť pozývať Pannu Máriu do situácii, aby som správne dokázala rozpoznať, čo je správne. V tomto mi pomohli slová: „Kde je Mária, tam je vždy Duch Svätý“. Počas seminára som pociťovala aj fyzické utrpenie, slabosť kvôli pôstu. Novú silu som pocítila počas krížovej cesty, kde zazneli slová, aké je dôležité spájať naše malé utrpenia s Ježišovým utrpením.

Témy seminára sa stali dôležitými a aktuálnymi pre mnohých účastníkov. Páter Marinko zdôraznil, aké dôležité je dávať pozor na to, čo prijímame do srdca, pretože to je potrava, ktorou živíme svoju dušu a ktorá nás ovplyvňuje.

V téme prijatia kríža našla jedna z účastníčok liek pre svoju dušu tým, že pochopila, že toto prijatie dáva skutočnú slobodu jej srdcu. „Keď som prijala skutočnosť, že v rodine máme ťažkosti, pokoj a radosť sa vrátili do môjho srdca. Tu som si uvedomila, že potrebujem obnoviť lásku k manželovi, pretože je to môj najbližší blížny, predstavuje Ježiša v našej domácej Cirkvi. Na seminári som uvidela, že ho nedokážem milovať. Vraciam sa domov aj s tým, že musím viac pracovať na svojom srdci: viac jemnosti, viac pochopenia a prijatia pre ľudí okolo mňa.“

Jeden kňaz, ktorí sa zúčastnil seminára, povedal: „Počas seminára som si uvedomil, že celý môj problém je v tom, čomu sa hovorí láska. Najviac ma prenikli slová: „Kde nie je láska, tam nie je život…“ – a v tomto bode som znovu objavil Ježiša ako Lásku. Uvedomil som si, že bez lásky som farizej, druhých odsudzujem a neprijímam… Tiež sa vraciam domov s predsavzatím čo najčastejšie sa klaňať Najsvätejšej sviatosti oltárnej – pravej Láske!“

Účastníčka z Litvy sa podelil: „Počas tejto cesty som mala túžbu obetovať celú cestu, všetky modlitby, sväté prijímania za Máriu – na uskutočnenie úmyslov Panny Márie a vyjadriť jej vďačnosť, pretože mi veľmi pomohla. Asi tri roky som obetovala modlitbu ruženca za uskutočnenie jej plánov“.

Účastníčka z Ruska: „Prišla som sem s veľkou bolesťou a smútkom. Kvôli vojne bolo moje srdce hlboko zranené. Mojím hlavným úmyslom bolo modliť sa za ukončenie vojny. A už v prvých dňoch seminára som zakúsila živú Božiu a Máriinu lásku. Cítila som, ako namiesto úzkosti a rôznych negatívnych prežívaní moje srdce obmýva milostivý balzam pokoja a nádeje, s ktorým sa vraciam domov.“

S veľkou vďačnosťou môžeme vidieť ako sa tváre účastníkov, naplnené smútkom, ranami, úzkosťou, bolesťou a slzami, počas seminára zo dňa na deň premenili a naplnili pokojom, svetlom a nádejou. Na konci seminára všetci účastníci poznamenali, že to, čo ich na začiatku rozdeľovalo – jazyk, rozdiel medzi kultúrami a liturgickými obradmi – sa stalo momentom, v ktorom sa skupina zjednotila do jednej veľkej rodiny.

Predchádzajúce

Novéna k Duchu Svätému – 8.deň

Ďalej

Ročná spoveď (Páter Slavko Barbarič, OFM)