K svojmu vlastnému svedomiu môžeme pristupovať z rôznych hľadísk. V každom spytovaní svedomia je však základom pýtať sa na svoj vzťah k Bohu, k sebe samému, blížnemu a k stvoreniam. Spytujme si teraz svoje svedomie z hľadiska vďačnosti, teda aby vďačnosť bola základom našich otázok a odpovedí, modlitieb a rozmýšľania.
Skúsme najprv pochopiť, čo je vďačnosť. Vďačnosť je iný výraz pre vieru. Kto ďakuje Bohu, ten naozaj považuje Boha za svojho Pána a Stvoriteľa a prijíma Boha vo svojom živote. Byť vďačný znamená s radosťou prijať dary, ktoré Boh dáva a používať dary v súlade s jeho vôľou. Ďakovať znamená veriť srdcom a veriť srdcom znamená byť v neprestajnom spojení s Bohom, vo všetkom ho objavovať a spolupracovať s ním. Vďačnosť teda neznamená iba povedať Bohu „vďaka“, ale spolupracovať s ním. To je pravý zmysel výzvy v modlitbe Otče náš: „Buď vôľa tvoja!“ Téma vďačnosti nás stavia pred Boha, pred nás samých, pred ľudí okolo nás a pred celú prírodu a všetky stvorenia a žiada od nás odpovede.
Nevďačnosť naznačuje neuznávanie Boha, neprijatie darov, odmietanie spolupráce s Bohom a s inými, a napokon tým aj zneužívanie darov. Semeno kvetu je vďačné, keď rastie a svojou krásou krášli svet. Ak by všetky semená na svete odmietli poslušnosť a spoluprácu, tým by ohrozili svoj rast a dozrievanie, a my by sme nikdy nemali žiaden kvet a nijaké ovocie, nemali by sme podmienky pre život.
Človek vyjadruje najhlbšiu vďačnosť, ak dovolí Bohu, aby v ňom účinkoval a aby bol oslávený jeho rastom a dozrievaním. Najhlbšia nevďačnosť sa prejavuje vtedy, ak človek odmieta spoluprácu a zostáva len na polceste svojho rastu.
Všetci, čo počúvajú medžugorské posolstvá, každý raz počujú slová vďaky: „Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie!“ Okrem vďaky, ktorú Panna Mária vyslovuje v každom posolstve, niektoré posolstvá výslovne pozývajú k vďačnosti:

„Drahé deti! Dnes vás pozývam, aby ste Bohu ďakovali za všetky dary, ktoré ste objavili počas svojho života. Aj za najmenší dar, ktorý ste pocítili. Ja ďakujem s vami a želám si, aby ste všetci pocítili radosť z darov a aby Boh bol pre každého z vás všetkým. Potom, deti moje, budete môcť neprestajne rásť na ceste svätosti. Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie!“ (25. septembra 1989)