4. deň: Utešiteľka, nevesta Utešiteľa

Týždeň v tieni Ducha Svätého

4. deň: Utešiteľka, nevesta Utešiteľa

Zasvätenie sa Utešiteľke zarmútených

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého

VZÝVANIE DUCHA SVÄTÉHO
Kráľ nebeský, Utešiteľ,
Duch pravdy,
ty si všade
a všetko napĺňaš,
poklad dobra a darca života,
príď a prebývaj v nás.
Očisti nás od každej poškvrny
a spas, Dobrotivý‘, naše duše.
(byzantská liturgia)

Verím v Boha
Desiatok ruženca na úmysly Panny Márie

Božie Slovo
2 Kor 1, 3-5: Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy! On nás potešuje v každom našom súžení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás. Lebo ako sa v nás rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojňuje aj naša útecha.
Iz 66, 10-14: V Jeruzaleme sa potešíte.
Jn 11, 32-44: Vzkriesenie Lazára.

Posolstvo Panny Márie z Medžugoria, 25. februára 1991:
„Drahé deti! Dnes vás volám, aby ste sa rozhodli pre Boha, pretože v dôsledku nepokoja vo svojom srdci ste sa vzdialili od Boha. Boh je Pokoj sám, preto sa k nemu priblížte v osobnej modlitbe a potom prežívajte pokoj vo svojich srdciach. Potom bude pokoj z vašich sŕdc prúdiť ako rieka do celého sveta. Nehovorte o pokoji, ale šírte ho! Požehnávam každého z vás a každé vaše dobré rozhodnutie. Ďakujem vám, že ste odpovedali na moje pozvanie.“

MEDITÁCIA
Ty, čo si ma zrodila, buď ku mne milosrdná!
Zakaždým, keď hlbšie pocítime svoju úbohosť – po zlyhaní, v chorobe alebo v nemohúcnosti, keď nám všetko zlyhá alebo nás všetko ohrozuje – zdvihnime oči plné sĺz „beznádeje“ k našej Matke: „Ty, čo si ma zrodila, zmiluj sa nado mnou!“ a s dôverou čakajme na jej všemocný zásah. Matka nikdy neodolala volaniu a slzám svojho dieťaťa, nech by bolo predtým akokoľvek nevďačné.
Volajme k nej najmä preto, aby nás naučila milovať Lásku. Táto dôvera nám pomôže vždy zachovať pokoj aj uprostred otrasov a bude Matke na slávu. „Utíš sa, dieťa moje, budeš mať trápenia, ale ja som s tebou!…“
Hlbokou príčinou Kristovho utrpenia je ľudské zmýšľanie, ktoré sa vzpiera vtelenej Múdrosti… Panna Mária je prítomná na tejto dráme. Jej Syn a jej Boh je terčom odporu, ktorého ťarchu Mária niesla po celý život, spolu s radosťou vzkriesenia. Ten, kto odhodlane nastúpi do školy Múdrosti, je skutočným utešiteľom Ježiša a Márie, lebo sa prestal vzpierať. Kristovo utrpenie sa zmení na hlbokú radosť aj pre neho, aj pre jeho božského Učiteľa a jeho Matku, bude šťastný, že miluje a obetuje sa pre Lásku.
(P. Gabriel Jacquier, „La Vie Mariale, Les Carnets Noirs“ – Mariánsky život. Čierne zošity)
Máriino materské poslanie, ktoré sa jej zverilo, pobáda Boží ľud, aby sa s detskou dôverou utiekal k tej, ktorá je vždy ochotná vyslyšať s materskou láskou jeho prosby a účinne prísť na pomoc; preto ju veriaci vzývajú ako Potešenie zarmútených, Uzdravenie nemocných, Útočisko hriešnikov, aby v súženiach vyprosili útechu, v chorobe úľavu, v hriechoch silu zbaviť sa ich otroctva. A ona, slobodná od akejkoľvek škvrny hriechov, vedie svoje deti k tomu, aby so všetkou rozhodnosťou premáhali hriech. A treba neustále zdôrazňovať, že toto oslobodenie od zla a z otroctva hriechu je nevyhnutným predpokladom pre obnovu kresťanského života.
(Pavol VI., Mariánsky kult, 57)

Zasvätenie sa Ježišovi skrze Máriu
Mária, dnes pred Tebou a v Tvojich rukách si obnovujem a potvrdzujem svoje krstné sľuby. Navždy sa zriekam satana, všetkých jeho skutkov a zasväcujem sa Ježišovi Kristovi Jeho Božskému Srdcu. Chcem niesť svoj kríž a nasledovať Krista po všetky dni svojho života, podľa vôle nebeského Otca. Pred tvárou celého nebeského dvora a celej Cirkvi sa dnes, ó Mária, zasväcujem Tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu. Buď mojou Matkou a Kráľovnou. Vo všetkej podriadenosti a láske Ti odovzdávam a zasväcujem svoje telo a dušu, svoj majetok viditeľný a neviditeľný, plody svojich dobrých skutkov, minulých, súčasných aj budúcich. Prenechávam Ti absolútnu slobodu, aby si vládla nado mnou a nad všetkým čo mi patrí, podľa Tvojho zaľúbenia, a to všetko pre väčšiu slávu Božiu teraz i naveky. Amen

Antifóna

By dieťa mohlo mať ku matke vrúcny cit,
vidieť musí na nej, že cíti spolu s ním.
Matka moja milá, čo slz si vyliala,
kým ku sebe celkom si ma pritiahla.
Keď o tebe, Matka, Písmo hovorí,
cítim ťa pri mne, nie si vzdialená,
že tvoje dieťa som, ja ľahko uverím,
veď smrteľná si tiež a trpíš ako ja.
(sv. Terézia z Lisieux, báseň „Pourquoi je ťaime, ô Márie“
– Prečo ťa milujem, Mária)

Žalm 46

Boh je naše útočište a sila
aj najistejšia pomoc v súžení.
Preto sa nebojíme, hoci by sa chvela zem
a vrchy na dno morské padali.
Nech hučia vody mora a nech sa vzdávajú
a vrchy nech sa trasa pod jeho náporom.

Riečne ramená obveseľujú Božie mesto,
posvätný stánok Najvyššieho.
Nezachveje sa, veď Boh je v jeho strede,
už od úsvitu mu Boh pomáha.
Národy sa bária, klátia sa kráľovstvá;
tu zaznie jeho hlas a zem sa roztápa.

S nami je Pán zástupov,
naším útočišťom je Boh Jakubov.
Poďte a pozrite na diela Pánove,
aké úžasné veci vykonal na zemi.
Zo všetkých končín zeme odstraňuje vojny,
láme luky a drúzga oštepy
a štíty v ohni spaľuje.
Prestaňte už a uznajte, že ja som Boh,
vyvýšený nad národy, vyvýšený nad zem.

S nami je Pán zástupov,
naším útočišťom je Boh Jakubov.

Vzývanie Panny Márie:
Mária, Kráľovná pokoja, oroduj za nás i za celý svet! (3-krát)

Predchádzajúce

3. deň: Mária, lono znovuzrodenia z Ducha

Ďalej

5. deň: Prostredníčka všetkých milostí